3 veci, ktoré nechcete nájsť pri vianočnom upratovaní

S blížiacimi sa Vianocami narastá moja úzkosť. Nie preto, že by som nestihla včas upratať, napiecť alebo zohnať darčeky. Kdeže, to je nič, ja sa stresujem preventívne z toho, čo nastane po vianočných sviatkoch. Kam, doprdele, dám všetky tie veci, ktoré nám Ježiško prinesie? Respektíve ani nie tak nám, ale Deťom? Veď už teraz si musím raziť cestu domom pomaly lopatou na odhŕňanie snehu!

Samozrejme, až také strašné to nie je. Preháňam ako čerešne s mliekom. Pocit zahltenia je však ten istý. Dnes som tým pádom využila náhly a nečakaný nával energie, vyhrnula si rukávy a pustila sa do triedenia a upratovania detských vecí. No a na takéto šmakocinky som cestou natrafila.

1. Ústrižky papiera a iných materiálov

Všade. Na najdivnejších miestach. Sypalo sa to na mňa z rôznych kútov zakaždým, keď som niečo nové vytiahla z poličky. Deti majú totiž práve kreatívne obdobie a tá mladšia konkrétne strihacie. Čo vidí, to rozstrihá na cucky. Tieto ústrižky majú pre ňu cenu zlata a za žiadnych okolností nesmú byť vyhodené. Keď už Mama príliš prudí, upratovanie spočíva v tom, že spomínané poklady nastrkáme všade, kde nie sú viditeľné voľným okom, ale pri najmenšom narušení homeostázy sa zosype celý ekosystém a výsledok je podobný rozsypaným trblietkam. Tie svine sú všade a pozbierať ich trvá ďalšie dve hodiny, s ktorými ste nepočítali.

2. Už raz vytriedené veci

Snahu zbaviť sa vecí mám celoročne. Doteraz som šťastne žila v tom, že všetky bábätkovské veci sa mi podarilo posunúť Bráškovi a jeho čerstvému prírastku do rodiny. Bráško žije ďaleko v Nemecku, tak som mu pri poslednej návšteve narvala do kufra všetko, čo my už potrebovať nebudeme a ich to vybaví minimálne na dva roky. Teda, aspoň to som si myslela. Viete si predstaviť ten výraz vyoranej myši, keď som kdesi na spodku krabice s detským bordelom našla hračky, o ktorých som bola doteraz presvedčená, že sú od nás vzdialené cca 700 km vzdušnou čiarou. Tie malé potvory museli objaviť balíky pre Bráška a spravili čistku. A tak tu mám zase hrkálky a šušťadlá, na ktoré sa už v živote nikto ani nepozrie, ale kým sa zas stretnem s Bráškom, už z nich vyrastie aj jeho dieťa.

3. Ohlodaná stará pizza za skriňou

To, že občas nájdem kade-tade nenápadne zastrčené obaly od sladkostí, dielo Dieťaťa č.1, to by som ešte prekusla. Ale tentokrát si dala mimoriadne záležať a na značne nedostupné miesto zastrčila dva kusy napoly zjedenej pizze. Netuším, ako dlho tam ležali, lebo dostať sa na inkriminované miesto vyžaduje riadnu dávku (mojej) akrobacie a plazím sa tam iba približne 2x do roka. Normálne som nevedela, či sa mám smiať alebo plakať, tak som pre istotu stihla oboje. Pizzu som vyhodila, vyčistila miesto aj Dieťaťu žalúdok a dúfam, že sa to opakovať nebude. Lebo toto pri upratovaní určite nechcete nájsť. Keď sa nám zase do domu začnú tlačiť mravce, pošlem ich za dcérou. Nech si to s nimi vybaví ona. Ja mám dosť.

Už teraz sa desím, čo všetko ešte nájdem, keď budem pokračovať.