Dnešný deň začal krásne. Deti ráno vstali prekvapivo poslušne, takže som mala pred odchodom čas aj sa trochu zamyslieť nad tým, čo si oblečiem. Také šťastie nemám každý deň. Často to končí tak, že 5 minút pred plánovaným odchodom na seba s vyplazeným jazykom a totálne vyšťavená nahádžem, čo na mňa prvé zo skrine vypadne.
Po ceste do inštitúcií nás celkom slušne zdržali ranné (dopravné!) zápchy, ale nakoniec sme všetko pekne stihli. Aj ja prísť včas na tréning. Popri cvičení sme s Trénerkom nastavovali plán tréningov na TRYatlon a konečne prišli na to, ako to všetko napchať do môjho už beztak plného rozvrhu. Dokonca som zvládla aj behať a nevypľula pri tom dušu! Ba dovolím si tvrdiť, že som si to aj celkom užívala. Ale až po tom, ako som dobehala. 😃
Doma som tiež stihla kopec vecí. Oprať, upratať najväčší bordel, napísať takmer celú ďalšiu kapitolu knihy… S radosťou v duši a piesňou na perách som vyzdvihla Deti a išli sme na nákup.
Sedíme si tak v Avione na lavičke a čakáme na vláčik, keď tu zrazu pípne správa. “Som v nemocnici a čakám na vyšetrenie. Možno ma pustia. Prepáč.”
Nepustili. Môj Muž bol dnes večer hospitalizovaný.
Leave a Reply