Od rána som sa nezastavila. Zabaviť Dieťa č.2, lebo staršia ešte spí. Potom prinútiť obe prezliecť sa, umyť si zuby, očesať sa a šup dole. Muž mal včera meniny a sľúbila som mu ráno koláčik, na ktorý mal večer chuť. Upiecť koláčik, odpratať riady, odháňať Deti od príliš horúceho koláča. Oprať, vysušiť a poskladať dve práčky. Len čo sa otočím, niekto rozleje po celej obývačke vodu. Uvariť obed. Do toho sa neustále ozýva: “Mamííí, ona ma kopla!” “Paui bukua!” Robiť rozhodcu, fúkať bobo. Navyše má Dieťa č.2 ešte stále mentálny blok s vyprázdňovaním, takže každé 3 minúty s veľkým plačom kričí “KAKO” a pýta sa hopa. Na ruky, dole, na ruky, dole.
Dúfala som, že aspoň počas poobedného spánku si vydýchnem, ale kdeže. Dali sme čípok a Dieťa sa síce vykakalo, ale asi nie dostatočne. S obrovitánskym plačom sa zobudilo a nie a nie ju utíšiť. Nakoniec som ju preložila ku mne do postele a za veľkého mojkania zaspala znova. Keď som sa po hodnej chvíli odvážila otočiť, prebrala sa. Koniec spánku, začína ďalšia šichta. Bolí ma hlava a už teraz som ohučaná. Nepočujem si vlastné myšlienky.
Medzičasom Dieťa č.1 stihlo zjesť 4 jogurty a “rozmrazilo” si hrášok. Všade je bordel, stôl dolepený od jogurtu a hrach rozsypaný po kuchyni. Aaaaaaargh! Už sa nedokážem ovládať. Kričím, hromžím, nadávam.
A DOSŤ! Ak ešte chvíľu ostaneme doma, asi sa zbláznim. Obliekam potomstvo aj seba a vyrážame do parku. Cestou ešte stihneme vyniesť smeti. Stojíme pri každom kamienku a stromčeku, ale už je mi to jedno. Som na čerstvom vzduchu. Po dvoch hodinách zaháňam stádočko nazad domov. Pripraviť večeru, uložiť Dieťa č.2.
Ako toto píšem, Dieťa č.1 prichádza za mnou celé modré a pýta si utierky. Rozpatlala po dlážke akrylovú farbu. Snažila sa to zachrániť tým, že to obliala vodou, takže teraz máme modrú vydutú podlahu. Keby som predtým nebola na čerstvom vzduchu, asi ma dnes už definitívne porazí.
Takto len rezignovane drhnem dlážku, periem plyšového slona, ktorý tiež schytal zásah modrou bombou a v hlave mi znie čvirikanie vtáčikov. Buď som sa už naozaj zbláznila, alebo ten pohyb a čerstvý vzduch naozaj pomáha.
Chvalabohu, že zajtra začínam zas trénovať.
Leave a Reply