O vetrom ošľahaných ružovolícich deťoch

Keď sa povie reklama na detské outdoorové oblečenie, čo si predstavíte? Ja vidím deti v gumákoch, pršigatiach a bundách, prípadne v overaloch, ako šťastne skáču po kalužiach, aj keď vonku fučí a je zamračené. Nie je im zima, lebo jednak sú dobre oblečené a za druhé sú tak ponorené do svojich aktivít, že počasie vlastne ani nevnímajú. Skákať po kalužiach alebo behať po lese je predsa náramná zábava. Na ich ružovolícich tváričkách svietia úsmevy.

Moje Deti sú odjakživa bledule jarné. Dieťa č.1 je dokonca tak bledé, že sme zvažovali krvné testy, či má dosť železa. Chodíme von, železo pre istotu dopĺňame, no bledá je stále. Ale po víkende v Tatrách sa dnes ráno zobudila a ja som si všimla, že má ružové líčka. A má ich stále, farba nezmizla ani cez deň.

Tatry nám definitívne prospeli. Neprekážala nám zima ani dážď, Deti sa vyváľali v zostatkovom snehu a mama sa vybehala na čerstvom vzduchu. Odteraz budeme tráviť vonku ešte viac času.

Už chápem, o čom hovorí instabloggerka @shoshannah.nz, ktorá sa radšej vyberie sama na hory s dvoma malými deťmi, ako sedieť doma. Je to terapia pre telo aj dušu.