Naozaj mi lezie na nervy, že som v kuse chorá. Medzi poslednou a touto chorobou dokonca prešiel len týždeň, predtým to chodilo aspoň v mesačných intervaloch. Moja účasť na tryatlone je v tejto chvíli vážne ohrozená. Už sa prakticky bojím čokoľvek spraviť, aby som z toho zase neochorela. To nie je veľmi zdravé. A tak som dnes spravila drastické opatrenie.
Nieže by som doteraz nič nerobila, spolupracujem s výživovou poradkyňou, aby som svoje zdravie podchytila aj stravou, beriem vitamínové doplnky, mám dostatok pohybu a snažím sa nemať ho až príliš, no a pracujem aj na kvalitnom spánku. Mojím očividným prehreškom však je fajčenie.
Normálne cigarety síce nefajčím už roky, ale enormnú stresovú záťaž ostatnej doby som si začala kompenzovať elektronickými cigaretami. Vejpujem, či ako sa to teraz medzi mladými hovorí. Nesmrdím z toho ako typický fajčiar, môžem to odložiť kedykoľvek a je to len para, pokojne si potiahnem aj u seba v ateliéri. Ale zároveň tým nemám úplne prehľad, koľko som vlastne vyfajčila. A tak je vlastne možné, že stiahnem ekvivalent krabičky cíg denne, aj keď niekdy predtým som to s normálnymi cigaretami nerobila.
Čiže dnes prišlo na rad drastické opatrenie prestať vejpovať. Poslušne hlásim, že už som stihla prehľadať všetky šuflíky, či náhodou niekde nenájdem zašitú zabudnutú e-cigu, zožrala som chipsy a kopec iných blbostí v takej miere, ako keby som sa predtým poriadne zhúlila (naozaj nie som chipsová, ale dnes som sa nejak nevedela zastaviť), skúšala som potiahnuť z nájdenej už prázdnej cigy… Napriek tomu všetkému bojujem ďalej a nekúpila som si nové vejpy.
Držte mi palce, vyžaduje to veľa sebazaprenia. Nie som si istá, či to mám už dostatočne v hlave nastavené tak, že chcem skutočne úprimne prestať. V tejto chvíli si chcem akurát tak potiahnuť z voňavého Rainbow Blastu. Ááááááááááááááách!
Pridaj komentár