V soboty ráno máva Dieťa č.2 tanečnú. Veľmi ju to baví a každý týždeň sa tam ohromne teší. Koncept je skvelý, precvičí si tam celé telo a poriadne sa vyblázni, a to všetko oblečená v roztomilých ružových baletných šatočkách. No ideál. Akurát, že dnes ju tam jej príšerná Matka nezobrala.
Pod zámienkou, že už tretiu noc pokašliava a víkend využijeme na to, aby sa zotavila a nie dorazila, sme namiesto toho išli na rodinný nákup. (Tiež zábava, ale iná. Na samostatný článok do rubriky Výchova.)
Priznávam, že hlavný dôvod, prečo som ju tam dnes nezobrala, je iný. Pri predstave, že budem zase ďalší týždeň hodinu počúvať na full volume všetky tie Aničky Dušičky, Kolá kolá mlynské, Spievankovo a iné detské hity opakujúce sa každú tanečnú, sa mi vzbúrila každá bunka v tele. Nie, dnes nie, dnes to nedávam! Radšej chaos v obchode ako toto.
Iróniou je, že celú cestu do obchodu a nazad som v aute nakoniec púšťala detské pesničky. Iné, neobohrané, ale detské pesničky. Vykúpila som sa. Pocit viny zmizol.
Som hrozná matka.
Pridaj komentár