Ako vyzerá váš ideálny deň? Viete to? Viete to úplne presne? Spísali ste si to niekedy do detailov?
Toto nie je provokačná otázka, aby som vás hneď zrána naštvala. Toto je veľmi dôležité cvičenie, ktoré vám pomôže zistiť, čo vlastne v živote chcete. Možno budete sami prekvapení svojimi odpoveďami.
Kde sa zobúdzate? Ako? Čo pri tom počujete? Čo cítite? Kto je s vami? Napríklad týmito otázkami vás prevedie cvičenie Dr. Marthy Beckovej, úspešnej autorky a koučky a sociologičky. Svojho času sa presne o tomto zhovárala aj s Andrewom Hubermanom v jeho podcaste a ak si cvičenie chcete spraviť podľa nej, nájdete ho na tomto linku.
Ja som ho začala robiť po svojom ešte dávno predtým, než som počula o Marthe alebo vôbec o nejakom Hubermanovi. Moje verzia je menej detailná, ale na moje aktuálne potreby postačuje. Dôležité je uvedomiť si, že opisujete síce ideálny deň, ale obyčajný. Taký, ktorý sa deje každý deň, lebo váš život je v tomto scenári perfektný. Takže ako vyzerá takýto deň?
Môj začína veľmi jednoducho. Vstávame s rodinou spolu a chystáme sa začať deň. Spoločné raňajky, rozhovor, smiech. Žiadne naháňanie, každý robí, čo treba, všetko ide hladko. Odveziem Deti do inštitúcií, idem si zacvičiť alebo zaplávať a potom idem do práce. Môj pracovný deň je rôznorodý. Niekedy píšem, inokedy mám meetingy alebo vybavujem veci. Niekedy všetko v jeden deň. Podľa chuti a potreby. Dlhodobá monotónnosť by ma zabila. Po práci idem po Deti buď ja, alebo Muž. Ak to čas a počasie dovolia, strávime spolu ešte nejakú čas vonku. Ak nie, ideme domov a tam sa hráme alebo tvoríme. Uvaríme si večeru, spoločne sa najeme a porozprávame sa. O našom dni, o tom, čo nás trápi a čo sa nám páčilo. Prečítame si rozprávku a Deti idú spať. My s Mužom máme potom ešte nejakú hodinku – dve pre seba navzájom alebo pre seba samých. Spať idem včas, kvalitný spánok je pre mňa dôležitý.
Toto je v skratke môj ideálny obyčajný deň a dovolím si tvrdiť, že ho žijem tak na 80%. Niekedy sú to hektické rána, ktoré mi nabúrajú štatistiky, inokedy choroba, ktorá nedovolí cvičiť… Prípadne práca, ktorú v tom tradičnom zmysle slova nemám úplne vyriešenú.
Teraz sa ale chcem pochváliť, dnes to bolo tak na 91%! Deti úspešne vyslané do škôlky a školy iba s jedným zahaprovaním, potom fyzioterapia, kde sa im podarilo opraviť začarovaný stroj, ktorý mi púšťa do atrofovaného svalstva elektrické impulzy a v celom centre som asi jediná, ktorá ho potrebuje. Nasledoval veľmi príjemný a produktívny meeting, z ktorého môže vzísť pekný projekt. Obed s Mužom. Stihla som napísať časť novej knihy, ktorú som si vymyslela pred pár dňami, kým nebol čas ísť do škôlky na vianočné dielničky. Medzitým ešte volala kamoška s ďalšou podnikateľskou príležitosťou a prosbou o pomoc. Kreatívne sme sa s Deťmi a Mužom vyblbli na dielničkách a doma som upiekla na večeru pizzu. Tu nastal zádrheľ, pizza syr bol iný ako ten minule, takže Dieťa č.1 vyhlásilo “fuj” a mladšie ju nasledovalo. Dostali jogurt a aspoň ostane viac pizze pre nás dospelých. Deti už spia a ja ešte rýchlo ťukám tieto riadky.
Som hotová, ale šťastná a spokojná. Bol to vlastne úplne ideálny deň. Lebo bez tých zádrheľov by to bolo asi až podozrivo jednoduché.
Pridaj komentár