Moje Deti neznášajú umývanie vlasov. V slabých chvíľkach, keď ma vyčerpáva už len predstava celej tej tortúry, odďaľujem proces tak dlho, ako sa len dá. Inokedy skúšame rôzne triky. “Poď, polejeme kvetinku, budú ti vlásky pekne rásť.” Triky a ukecávačky striedajú vyhrážky. “Chceš, aby sa ti tam nasťahovali zvieratká?” Prípadne “no dobre, tak ťa ostriháme a nebude to tak dlho trvať.”
Zatiaľ najrýchlejší spôsob, ako ich dostať do vane, sme objavili dnes. Bohužiaľ, nie je tak úplne replikovateľný. Rozhodne nie na povel.
Staršia si kýchla tak, že jej vyletel sopeľ na pol hlavy a mladšia sa približne v tej istej dobe zapatlala jogurtom. Lebo najideálnejší čas na packanie sa po vlasoch je vo chvíli, keď máte celú ruku od jogurtu. “Ak chcete ísť poobede ku babke, toto musíme dať do poriadku. Takto von ísť nemôžete.” zavelila som a kupodivu, protesty trvali iba päť minút. “Tak dobre,” obe si rezignovane povzdychli a začali sa vyzliekať.
A ja som si pri tejto neplánovanej akcii uvedomila jednu vec. Doteraz sme vždy umývali vlasy večer pred spaním. Kým som ich nahnala do vane, kým sme vlasy umyli, kým sa dohrali, osušili a prezliekli, trvalo to minimálne hodinu. Reálne skôr hodinu a pol, lebo presvedčiť ich, že vlasy treba vysušiť, aby nespali na mokrom vankúši, tiež trvá nejakú tú chvíľu. Vo finále tak išli do postele veľmi neskoro a v tom prestimulovanom stave únavy to bol veľký boj. Ale dnes sme umývali v sobotu doobeda. Mali sme čas na všetko. Nikoho som nemusela naháňať, lebo sme sa nikam neponáhľali. Asi z toho spravím pravidlo.
Nečakané katastrofy majú aj svoje výhody. Prinútia vás vidieť veci v inom svetle a v tom lepšom prípade aj optimalizovať procesy.
Máte aj vy nejaký zlepšovák na deti? Podeľte sa, nech ho pri najbližšej rodičovskej katastrofe využijeme všetci.
Pridaj komentár