Už dva dni sa snažím naplno regenerovať. Zrelaxovať telo aj dušu, aby som zvládla ďalší týždeň fyzicky aj psychicky. Bez zranení. Bez prejedania sa. Lebo nestíham jesť normálne a pravidelne. Lebo som emočne vyčerpaná. Lebo žijem na proteínových pudingoch tak dlho, že aj poloroztopená čokoláda sa už ráta za kašovitú stravu. Skrátka, všetko je nejaké rozhádzané a ja sa potrebujem upokojiť.
Včera som síce s ohľadom na regeneráciu zrušila svoj plavecký tréning, ale poobede som brala na jej tréning Dieťa č.1. Keď už som tu, zaplávam si aj ja. Keď sa sústredíš na dýchanie, aby si sa neutopila, nebudeš mať čas myslieť na sprostosti. Plávanie je tu a teraz. Ale pre istotu som si kúpila rovno aj vstup do sauny.
Lenže je plávanie a plávanie. To prvé sú olympijské podmienky, keď máš aspoň pol dráhy sama pre seba, to druhé je slalom medzi korytnačkami. (Korytnačky sú ľudia, ktorí plávajú prsia, ale zásadne s hlavou nad vodou, aby si nenamočili trvalú, a tempom už spomínaného plaza kombinovaného s tankom. Áno, korytnačka je plaz, googlila som.) A mne sa nechcelo slalomovať. Dala som pár dĺžok a odpratala sa do sauny.
Bože, táto bylinková síce pekne vonia, ale nie je tu nejak zima? Kedy to zase začne peckovať? Aspoň hudba by tu mohla byť. Ako sa mám poskladať na túto okrúhlu sedačku? O čo sa mám oprieť? Chcem si vyložiť nohy! A ozaj, kedy to začne zase pariť? Koľko tu už sedím? Ako dlho ešte? Myšlienky sa prekrikujú jedna cez druhú, pokoj v nedohľadne. Ochladím sa, odpočiniem si a dám ešte aspoň chvíľu vo fínskej saune.
Bože, nemali byť tieto ležadlá vyhrievané? Ležať na kachličkách nie je zrovna najpohodlnejšie. Hodila by sa mi deka. Koľko je hodín? Stíham ešte tú fínsku saunu, kým Dieťaťu skončí tréning? A do kelu, keď ležím na vrchnej lavici sauny, pália ma kolená. Na spodnej je to zas také meh, nemá to grády. Prečo to má iba dve lavice? Niečo medzi tými dvoma by bolo ideálne. No výborne, už si sama sebe leziem na nervy. Najvyšší čas ísť vyzdvihnúť Dieťa.
Dnes ráno to začalo optimistickejšie. S mladšou sme si čítali knižky, so staršou sme začali pozerať Davida Attenborougha a Život na našej planéte. Proud mama moment, Dieťa sa zaujíma o ochranu životného prostredia! Len ja už musím ísť, čaká ma pár hodín u kaderníčky.
Nakoniec to trvalo celý piatok a väčšinu soboty. Niekedy po tretej hodine v kaderníckom kresle ma začalo vypínať. Už nemyslím na nič. Teda skoro na nič. Štandardne som sa nestihla poriadne najesť, takže myslím na to, aké pekné mám vlasy a ako hlasno mi škvŕka v bruchu.
O pár hodín neskôr je poriešené aj to a ja som vypnutá. Opica s činelmi vchádza do vestibulu. Prajem vám príjemný večer.
Pridaj komentár