24 hodín. Vlastne ani toľko nie. Reálne z toho bolo 22 hodín bez Detí. Prvýkrát po veľmi, veľmi dlhej dobe. A malo to svoje následky.
Dôvodom bolo to, že mi Muž chcel spraviť radosť a zobral ma na môj obľúbený muzikál. Po 30 rokoch sa vrátil Dracula v plnej sile, s Danielom Hůlkom v hlavnej úlohe. Ako za mojich mladých čias…
Predstavenie sme si veľmi užili. Hlad, ktorý nás medzičasom dostihol, už menej. Muž dostal skvelý nápad skočiť do Rolltownu. Aj tento počin priniesol závan mladých časov, keď sme ako bezdetní po akcii chodievali na richmana k Tescu. Žiadne dospelácke večere v reštaurácii, pekne takeaway z okienka, vychutnaný za pochodu. Pri vlčom hlade to tak chutí viac.
Plní dojmov sme nejak nevedeli hneď ísť spať. Ešte sme si spolu pozreli jeden diel seriálu, až potom sme boli schopní zaliezť do postele. Aj tak už bolo ďaleko po polnoci.
Ráno sa Muž obetoval a išiel zobrať Deti od svokrovcov do školy. To ale znamenalo, že ja som konečne nemusela vstávať na budík! Tipnite si, o koľkej som vstala?
Nebudem vás naťahovať, aj tak by ste neuhádli. V živote sa mi to totiž nestalo. Ak odrátam krátky vychádzku na záchod o siedmej, spala som až do pol dvanástej. A možno by som bola aj dlhšie, ale volal mi zubár, či môžem prísť trochu skôr, podľa možnosti hneď. A tak som vstala, obliekla sa a vyrazila.
V hlave som prerátavala. Idem hneď odtiaľ po Deti? Staršia má ešte vyučovanie. Idem domov ešte rýchlo niečo porobiť? Konečne by som mohla napísať ten článok o oklamaní. Alebo prezliecť periny, to odsúvam už celý týždeň.
Prišla som domov, konečne sa naraňajkovala, pozrela okolo seba a… znova som si sadla. Kedy budem mať najbližšie príležitosť nemusieť vôbec nič?
Takže ak chcete vedieť, byť celý deň bez Detí má svoje následky. Napríklad si uvedomíte, že nič nemusíte. A naozaj nič nespravíte. Ako za mladých čias.
Pridaj komentár