Zimné ráno v lese. Hmla sa pomaly dvíha, ale les stále pôsobí mystickým dojmom. Turistov je poriedko, len tí najskalnejší a najotužilejší vyrážajú na hory. Snežná romantika sa ešte nekoná a slnečné jesenné predpoludnia už nie. Najlepší deň na vychádzku a prečistenie si hlavy.
Akurát že my stále ešte dobojovávame s chorobou. Krátky pobyt vonku je ok, turistika ešte nie. Po týždni zavretí doma sme už všetci tak trochu šialení. Ďalší taký deň už asi nedám. Je čas na plán B.
Nakladám Deti do auta a vyrážam. Dvíhajúcu sa hmlu, relatívne prázdno a pokoj si vychutnávam na ceste. Ideme ku babke do Žiliny. S meniacou sa krajinou a pribúdajúcimi lesmi si predstavujem, ako po nich pobehujem a dýcham čerstvý horský vzduch. Pri Žiline sa mi otvára výhľad na vrcholky Malej Fatry. Vidím sneh!
Keď nemôžeš mať to najlepšie, po čom ti srdce piští, nájdi si tú druhú najlepšiu vec. Je to vždy lepšie ako nespraviť nič.
Pridaj komentár