Sústredenosť rybičky Dory. Myšlienky všade a nikde. V hlave sa mi prekrikujú rôzne oddelenia, každé sa dožaduje pozornosti a prioritného naplnenia svojich potrieb. “Si hladná, najedz sa!” O kúsok ďalej sa ale ozve: “Hlad je len prezlečený smäd, kedy si naposledy pila? Napi sa! A teraz hneď!” Ale mňa zrovna akútne šteklí v uchu, sprievodný jav nádchy a chytených dutín. “Mimochodom, postarala si sa už o Deti? Kedy naposledy pili a jedli ony?” ozve sa zas z iného oddelenia. “Ja si chcem čítať!” znie z opačnej strany. A toto sa deje len v hlave. Popri tom všetkom zdola Deti kričia, či si môžu zapnúť telku a hádajú sa, čo budú pozerať. Muž chce facetimeovať, aby mi povedal, že zas umiera. ÁáÁáÁáÁá!
Snažím sa dýchať do bránice. Nádych, výdych, nič iné nevnímať. Nefunguje. Už pri druhom nádychu som niekde inde. Napijem sa vody. Keď uspokojím aspoň jednu potrebu, eliminujem počet hlasov v hlave, nie? No nie, iba som vytvorila priestor na nové požiadavky. Cvičenie há. Nádych, zdvihnem plecia, a všetok vzduch zo seba vytlačím aj s hlasným povzdychom. To by mohlo fungovať. Akurát, že už pri treťom opakovaní ma to prestane baviť a zas sa cyklím v myšlienkach. No nič, treba silnejšie zbrane.
Ak vám nefunguje žiadny overený trik na sprítomnenie sa, skúste toto. Rovnovážne veci vás vždy vrátia naspäť. Postavte sa, jednu nohu zdvihnite do vzduchu a zavrite oči. Keď sa začnete cítiť stabilnejšie, vymeňte nohy.
Funguje to, že?
Trik od môjho skvelého Trénerka. Vrelo ho týmto pozdravujem a ďakujem. Lebo ono to naozaj funguje.
Pridaj komentár