Pozerám s Dieťaťom Bluey. Časť, ako mama s dcérou robia omeletu na raňajky pre daddyho, ktorý má narodeniny. Bingo chce pomáhať, ale ako to už býva, všetko, čo sa môže pokaziť, sa pokazí, vyleje, rozbije. Mama nevie, čo skôr, dieťa chce vehementne pomáhať a zhora kričí starý pes, kedy už konečne budú raňajky, lebo on umiera od hladu. Kto alebo čo má v tejto chvíli prednosť?
Ako to pozerám, moja úzkosť rastie. Takýchto situácií je v živote s dvoma Deťmi habadej. Chcú pomáhať, ja ich chcem naučiť, ako sa to robí, ale vždy je niečo, čo nás tlačí a poháňa. Rýchlejšie, rýchlejšie! Nezastavujem, máme zpoždění! A zvyčajne to končí vystresovanou Matkou aj Deťmi. Čomu dať prednosť?
Možno by som sa mala pozrieť, ako túto dilemu vyrieši animovaná fenka. Vyzerá, že jej to materstvo ide lepšie ako mne. Od stola a bez stresu priamej akcie sa ľahšie píšu scenáre a riešia problémy.
Ok, tato pes má narodeniny. Udalosť, ktorá sa deje iba raz do roka, jej dáva punc výnimočnosti. Asi by mal dnes mať prednosť pred výchovou. Aj mama takto rozmýšľa. Omeletu dokončí sama. Ale keď vidí sklamanie v očiach dcéry, idú si k susedom požičať vajíčka a skúsia to znovu spolu. A potom zas od iných susedov. Tatko už kvíli od hladu a Bluey ho zaháňa improvizovaným obuškom nazad do postele. Na miliónty pokus sa však dielo podarí. Bingo je na seba nesmierne hrdá a daddy je taký hladný, že aj keby to nechutilo ako z michelinskej reštaurácie, tak by to považoval za omeletu hodnú piatich hviezdičiek.
Vychádza mi z toho, že výchova má prednosť. Veď viete, ako sa hovorí. Daj človeku rybu (alebo psovi omeletu) a nakŕmiš ho na jeden deň. Nauč človeka chytať ryby a nakŕmiš ho na celý život.
Takže vidím to tak, že dnes večeru varia Deti. 😁
Pridaj komentár