Ja som vlastne chcela len toľko, že konečne som dnes bola po dlhej prestávke na bajku. 🎉
Ale nie, ešte som sa chcela podeliť o jeden nový zážitok. Vždy bicyklujem sama. Nemám parťáka na tréningy a popri Deťoch je vlastne zložité niečo naplánovať. Veď aj dnes som chcela vyraziť minimálne o hodinu skôr, ako sa mi nakoniec podarilo… Anyway, konečne som vyrazila a po pár kilometroch sa mi podarilo natrafiť na dvojicu skúsených cyklistov.
Dresy (jeden z nich holandský! Chcelo sa mi zakričať aspoň Hoi, hoe gaat het? Wat doe je hier in Slowakije?, ale premohla som toto nutkanie, tu moja holandčina po toľkých rokoch padania prachu aj tak končí), tretry, profi bajky, the works. A ideálne tempíčko. Plán bol absolvovať dnešný tréning v zóne 2 a tuto chalani mali očividne rovnaký zámer. Zavesila som sa na nich s úctivým odstupom a draftovala pekne za nimi.
Bolo to iné ako bajkovať sama. A vôbec nešlo o to, že by ma chránili pred vetrom a mne by sa išlo ľahšie. Vďaka môjmu úctivému odstupu a smeru vetra prevažne zboku mi to chalani až o toľko neuľahčili. Ale dali mi šancu pozorovať ich techniku a správanie sa na ceste. Naznačovanie zmeny smeru, tempo do zákrut a do kopca, zjazdy z mostov, obiehanie množstva cyklistov, bežcov a korčuliarov na hrádzi… Bolo fajn sledovať prácu niekoho, kto má v pedáloch očividne oveľa viac kilometrov ako ja. Až mi bolo ľúto, keď som musela zabočiť smerom do mesta a oni pokračovali ďalej.
Tak len toľko som chcela. Mám za sebou prvé skupinové bicyklovanie, aj keď teda nie také klasické. Hádam to nebol odo mňa chrapúnsky ťah, že som sa na nich tak zavesila. Ale keby im to prekážalo, snáď by mi boli povedali alebo aspoň patrične zrýchlili. 🤷
Leave a Reply