Ľudia už nečítajú. Dnes radšej píšu.

Mala som nedávno chvíľku neorganizovane voľného času, a tak som sa zatúlala do kníhkupectva. Veď len tak nakuknem, pozriem, čo je nové, pokochám sa peknými obálkami kníh. Nekupujem nič, mám doma celý stoh neprečítaných kníh, ktoré čakajú na svoju príležitosť! Naozaj nič! No jasné. Osudová chyba.

Ako som sa tak prechádzala pomedzi regály, svojím obalom ma zaujala jedna knižka. Nie preto, že by mala mimoriadne krásny a lákavý obal. Práve naopak. Medzi všetkými zdobenými a ligotavými obálkami upútala svojou jednoduchosťou. Čistý čierny podklad, na ňom biele ručne písané tlačené No Rain, No Flowers. Thomas Lélu.

221 strán ručne písaných poznámok, aké si napíšete na žlté post-it papieriky a nalepíte ako memo. Sadla som si s knižkou na trón a začítala sa (Ježiši, nie ten, ktorý myslíte. Normálne v kníhkupectve mali rôzne druhy sedenia a jedno z nich bol trón.). Knihu som odložila, až keď som ju celú prečítala.

Chvíľu som zvažovala, či si ju kúpim, lebo nie všetko v nej so mnou rezonovalo. Napokon rozhodla veta: “People no longer read… They write.”

Táto veta zaťala do živého. Koľko hodín denne som v detstve strávila ponorená do voňavých kníh, koľko príbehov som zažila vo vlastnej predstavivosti? A koľko hodín mesačne alebo ročne tak trávim dnes? Už nie denne, teraz je to mesačne alebo ročne. Je mi z toho smutno. Hanbím sa. Je mi to ľúto. Už ani neviem, ktorá emócia prevláda. Namiesto čítania píšem.

A tak som ostatných pár dní čítala. Deťom aj sebe.

Za chvíľu beriem do rúk darček od Zberateľky, na ktorý sa veľmi teším. The Book of Hope od Jane Goodallovej a Douglasa Abramsa. Návod na prežitie v ťažkých časoch.

Ale ešte vo mne doznieva Čudná príhoda so psom uprostred noci od Marka Haddona. Príbeh autistického chlapca, ktorý rieši záhadu vo svojom susedstve. Veľmi unikátna kniha.

Ten pocit, keď do svojho vnútra pustíte úplne iný svet, zabývate sa v ňom a zrazu to skončí. Treba sa pobaliť a ísť domov. Ako na dovolenke. Smutnosladká nostalgia. Akurát výhoda kníh oproti dovolenke je v tom, že keď po tom svete znova zatúžite, stačí nalistovať prvú stránku. Je to lacnejšie a dostanete sa aj na miesta, kam bežné linky nelietajú.