Opravujú nám strechu. Už ju raz opravovali iní borci, ale zase zateká. K dobru tým prvým borcom slúži, že aspoň na kúsok inom mieste.
Ale počuť od vedľa “neboj, Jaro, to bude dobré, to tak má byť” nie je tak úplne povzbudivé.
Inak tieto partie majstrov je zaujímavé sledovať. Šéfko je mladý feši s darom reči a batmanovskými hodinkami. Na krku obrovská reťáz, potetovaný hádam aj za ušami a oblečený v slušivých jeansoch a bielej(!) mikine. Robote sa ale nevyhýba. Všetko sleduje a riadi. On je zárukou kvality.
Má so sebou dvoch pracantov. Jeden zásadne na ostatných hovorí iba v rómčine, ostatní mu vytrvalo odpovedajú po slovensky. Ale možno len nemá dar reči ako šéfko a hovorí po slovensky, nezrozumiteľne iba pre mňa. Nechcem mu krivdiť, ale nech sa snažím akokoľvek, nerozoznávam žiadne známe slová.
Druhý zas hlavne maká, na slovo je skúpy. Aj ponúkanú kávu len so sklopenými očami zobral a išiel pracovať ďalej. Jasné, o čo dlhšie sa bude vykecávať, o to dlhšie mu bude trvať robota. Nebudem ho teda zdržovať.
Chlapi sú dobre zorganizovaní. Každý vie, čo má robiť. Dokonca si po sebe upratujú.
Pevne verím, že ich práca bude rovnako dobrá ako dojem, ktorý zanechávajú.
Lebo zažila som už všeličo. Ale to je zas na iný príbeh.
Pridaj komentár