Mysleli ste si, že budem hovoriť o cestných pirátoch? Ha, kdeže! Aj keď vodič tej červenej škodovky, ktorá minule preletela v plnej rýchlosti na červenú pri Nivách, rezla to doľava cez prechod a bola pol sekundy od strašnej tragédie, by si zaslúžil poriadny trest… Uhm, sorry, už som späť. Bezpečnosť na cestách.
Hovorím o bezpečnosti na iných cestách. V parku, na hrádzi, alebo aj na obyčajnom sídlisku. Bývam pri krásnom parku, kúsok odtiaľ je hrádza, po ktorej sa dostanem pri troške vytrvalosti do Rakúska a ešte ďalej, skrátka idylka. Ale iba cez deň. Vtedy, keď je tam dosť iných ľudí. Svedkov.
Trénujem na triatlon a snažím sa tréningy napchať do už beztak plného rozvrhu. Veľakrát by mi pomohlo ísť si zabehať alebo bicyklovať skoro ráno alebo neskoro večer, kým Deti spia. Ale neodvážim sa. Predsa len, som žena a bandu výrastkov neprebijem, ak si zmyslia, že ma skopnú z bicykla. A tak rýchlo zase nebehám, aby som im dokázala ujsť. Nie som taká paranoidná, aby som v každom videla zloducha, ale zároveň ani taká naivná, aby mi táto možnosť nenapadla. Lebo ak by k tomu náhodou došlo, uprostred ničoho sa pomoci nedovolám.
A tak trénujem cez deň. Chce to extra dávku logistiky, lebo niekto musí byť s Deťmi, prípadne trénujem, kým sú v inštitúciách, a potom to ide na úkor pracovného času.
Vidíte, aj na toto nám treba tú komunitu, ktorú som spomínala včera. Lebo v skupine sa trénuje bezpečnejšie.
Leave a Reply