Minule sme sa s Trénerkom zhovárali o cestovaní. Nedávno sa vrátil z Japonska a Číny. Hovoril, že je pravda, že čím viac cestujete, tým ste rozhľadenejší. Vo veľa prípadoch sa vám takto nenápadne môže stať, že sa domov vrátite tolerantnejší, vzdelanejší, skúsenejší. Ako napríklad on z Japonska. Z ich čistoty a poriadku bol taký nadšený, že sa tam určite ešte vráti. Možno aj žiť. Zato z Číny ostal zhrozený. Síce mali naozaj vynikajúce jedlo, ale ten smrad, špina a bordel zanechali trpkú pachuť. Nehovoriac o všadeprítomných kamerách a cenzurovanom internete. Dodnes má nočné mory z toho, že presne tam pomaličky smerujeme aj my.
Ja som v Číne nebola a o politiku sa z pudu sebazáchovy pre istotu veľmi nezaujímam, tak radšej cestujem na veselšie miesta. Napríklad dnes do Žiliny k rodičom. Žilinu mám rada. Pozriem z okna, vidím hory. “Horou sa stopy stratia, ľudský pach vdýchne kôra stromov, horou všetko onemie, divoké srdce len tam cíti domov…” Ten pocit, keď sa prechádzate lesným chodníčkom, cítite vôňu ihličia, neďaleko zurčí potok a vy len zhlboka dýchate. S každým novým výdychom opadáva ďalšia vlna stresu a kým vyleziete na druhej strane, ste úplne zenoví. Aj takto sa dá cestovať, keď nemáte veľa času a možností.
No a potom je tu ešte jeden low-costový spôsob cestovania. Staré dobré “prstom po mape”, ale aktualizované na súčasné pomery. Nemusíte nikam ísť a predsa uvidíte nové miesta a dozviete sa veľa nových vecí. All praise almighty Youtube a jeho turistických sprievodcov mestami a miestami. Dnes sme spolu s mojou kaderníčkou presne takto cestovali po Amsterdame. Ukazovala som jej svoje obľúbené miesta, kde som žila, kam som chodila a čo všetko sa za tých 20 rokov zmenilo. Ona sa dozvedela nové veci a začala plánovať výlet do Amstru, ja som si nostalgicky pospomínala na staré dobré časy. Domov som sa vrátila s novými vlasmi a spokojným pocitom, ako keby som naozaj na chvíľu v tom Amsterdame bola.
Cestujte. Cestujte tak, ako je to vo vašich možnostiach, ale cestujte.
Leave a Reply