O chýbaní

“Mamíííí, svieti mi slnko do očí!” ozvalo sa z postieľky. Výkrik sprevádzali ešte iné slová, ale tie sa cez moje spánkové delírium nepredrali. Iba slnko svietiace Dieťaťu č.2 do tváre, budiace ju zo sna. O druhej v noci. V úplnej tme. Taký ten výkrik, po ktorom vám chýbajú akékoľvek slová, tak sa len zdvihnete, priviniete si Dieťa na hruď a dúfate, že hneď zase zaspí.

Nestalo sa. Dieťa sa začalo báť vĺčika. Čo ak príde a zožerie ju? Vysvetľujem, že vlci žijú veľmi ďaleko, hlboko v lesoch a k nám sa nedostanú. Nepomáha. Skúšam iné triky. Prečo by k nám vôbec vĺčik chcel prísť? Ako sa k nám dostane? Vieš, cez koľko križovatiek musí prejsť? A veď nemá mapu, nenájde nás! Nič nepomáha. Začínam byť zúfalá, chýbajú mi argumenty. Nakoniec mi napadne ešte jeden. “Vlk sa k nám nedostane, veď nemá kľúče!” Detská logika je zázračná, argument zabral, Dieťa sa zachichotalo a bolo po strachu. Ešte mliečko a môže ísť zasa spať.

Nočné rošambo však prebralo Dieťa č.1. Napochodovalo do spálne s tým, že aj ona chce spať vedľa Mamy, lebo sa jej snívajú zlé sny. Ona sa pre zmenu bojí Bowsera. Skúšam na ňu osvedčený vlčí argument. Chýbajúce kľúče ju však neoklamú, Bowser vie chrliť oheň a obyčajné dvere ho nezastavia. Ako dobre, že brána na našu ulicu je kovová, tej oheň neublíži. To, že by ju dokázal preskočiť, jej našťastie v tom polospánku nenapadne. Kríza zažehnaná.

Deťom vlastne len chýbala Mama a potrebovali sa pritúliť.

Mame chýba energia. Spánok. Neprerušovaný spánok. Posteľ iba sama pre seba. Chýba mi aj Muž spiaci na druhej polovici postele, ale nechýba mi jeho chrápanie. Chýba mi nočná lampa pri posteli. Chýba mi čítanie si pred spaním. Chýba mi možnosť zasvietiť si nočnú lampičku a čítať si pred spaním bez toho, aby som zobudila Dieťa. Chýbam si ja.

Ale potom sa pozriem vedľa seba na dve malé telíčka natisnuté na mne a usmejem sa. Mám pred sebou len obmedzený čas, kým ma budú takto potrebovať. Už o pár rokov sa budem chcieť pritúliť ja a nazad dostanem “mama, nebuď trápna”. Ešte mi budú tieto chvíle chýbať. A tak si to užívam. O dosť viac ako ten budík o dve a pol hodiny neskôr.

A vy ste mali akú noc?