Včera som spravila osudovú chybu. Po rokoch som si zapla na mobile hru. Takú tú obyčajnú hajzlovku, kde spájate dokopy rôzne cukríky. O pár hodín neskôr som sa vyčerpaná ledva doplazila do postele, mozog na kašu.
Úmysel to bol pekný. Dieťa č.2 nechcelo spať bez toho, aby som v miestnosti nebola aj ja. Nezapnem si seriál, ktorý som už tisíckrát videla, bez zvuku to nebude ono, schovám sa ja radšej pod perinu a precvičím si trošku kombinatoriku. Nech zas robím niečo z iného súdka.
Dieťa už dávno spalo, keď som sa vyplazila z izby, že teda idem robiť niečo produktívne. Ale ešte dohrám tento level. A počkať, tu mi to dáva bonusy, keď neprehrám, tak ešte jeden. Stále vyhrávam, hádam to teraz nepreruším. Ešte chvíľku si zahrám.
Do miestnosti vojde Dieťa č.1. Vraj je hladné. “Choď si niečo zobrať, však máš ruky,” odvrknem namrzene. “Inokedy si schopná vyjesť pol chladničky za 5 minút, kým idem na wc, a teraz zrazu potrebuješ moju asistenciu. Aj tak odmietneš všetko, čo ti ponúknem.” Aspoň toľko sebazáchovy mám, že toto si pre istotu len pomyslím, nie je to úplne pravda a niečo, čo by som jej chcela len tak šplechnúť do ksichtu. Hovorí zo mňa skôr rozladenosť, že by som kvôli tomu musela prerušiť hru.
Uff, tento level nedám! Preruším streak a stratím bonusy! Chvalabohu, hra myslí aj na túto možnosť, ponúkne mi možnosť pozrieť si reklamy za pár ťahov navyše. A tak pozerám. Čakám, kým reklamy skončia, aby som mohla pokračovať v rozohratej hre. Jeej, tu mi to dáva možnosť si v rámci reklamy zahrať. Úúúú, ale toto je zaujímavá hra, to by som si mohla tiež stiahnuť. Sťahujem novú hru, kde spájate dokopy ovocie na väčšie a väčšie a zároveň sa musíte držať pod čiarou ako v Tetrise. Jediný problém je, že vždy po pár ťahoch vám pustí reklamu a vy čakáte, kým budete môcť zase pokračovať. Pol večera v prdeli.
Nie je žiadnym tajomstvom, že tieto hry sú navrhované tak, aby udržali vašu pozornosť čo najdlhšie a aby ste si zaplatili o.i. za to, že nemusíte pozerať reklamy. Sama som svojho času na nejakých spolupracovala. Po včerajšej skúsenosti by som s tým však už mala morálny problém. Ten niekoľkoročný odstup mi dal možnosť prežiť to akoby nanovo, od začiatku.
Zo svojich rockenrollových časov poznám rôzne druhy “high”, teda aký je to pocit po rôznych myseľ alternujúcich substanciách. Toto sa nechytá na väčšinu z nich. Napadá mi len jedna, ktorá bola podobná. Petržalsko-dúbravská verzia wallstreetovky. A toto hrajú deti???
Včera sa mi nakoniec podarilo odtrhnúť od hry kvôli tomu, ako veľmi som z nej bola unavená. Keď už nevládzete držať oči otvorené, je čas ísť spať. Ale dnes v priebehu dňa sa mi do hlavy vkrádala myšlienka, že by som si dnes zase zahrala. Veď experiment, overovanie hypotézy, či aj dnes to bude rovnaký pocit. Haha, výhovorky.
Nakoniec som neodolala. Tento článok píšem len vďaka tomu, že mi už asi tisíci raz zapípala sušička a boli v nej košele, ktoré som musela vytiahnuť ešte za tepla, aby neostali pokrčené.
Telefón som odhodila niekam do kúta, dopíšem článok a radšej si pustím seriál. Od neho sa ľahšie odchádza. A s menej rozšľahaným mozgom.
Zlatá telka. Ešte aj tiktoky a reelsy sa ľahšie vypínajú. Ak mám Deťom niečo zakazovať, budú to tieto navonok nevinné hry. Lebo ak mám problém odtrhnúť sa od toho ja, dospelý človek so skúsenosťou odtrhávania sa od návykových látok, čo má robiť také chúďa dieťa? Heš, monsterko závislosti, na nás si neprídeš!
Leave a Reply