Je piatoček. Časy s rukou hore sú už dávno za mnou, piatky dnes znamenajú plavecký tréning. Veľkonočné sviatky nie sú žiadnou výnimkou. Akurát to vyžaduje viac plánovania, lebo nie som doma, ale v mojom rodnom meste.
Dnešná dilema teda pozostávala v tom, kam ísť plávať. V rodnom meste je 50-metrový plavecký bazén. Bežne trénujem v 25m, takže by som mala zmenu a podmienky ako na tryatlone. Ale Dieťa č.1 mi už dlho píli uši, aby som ju zobrala kúpať sa do Rajeckých Teplíc. Tam je zas pre zmenu vonkajší plavecký bazén. Tiež lákavé, zaplávať si pod holým nebom a v krásnom prostredí. Čo teraz?
Rozhodnutie som alibisticky nechala na Našich. Buď ostanú s oboma Deťmi a ja absolvujem tvrdý plavecký tréning, alebo Babka ostane doma s Dieťaťom č.2 a Dede pôjde so mnou a s Dieťaťom č.1 do Rajeckých. Zabaví ju, kým si odplávam svoje a potom sa budeme čľapkať všetci spolu. Dede rozhodol, ide sa do Rajeckých.
Sú sviatky, nátresk pri všetkých voľnočasových aktivitách, takže som svoj plavecký tím vykopala z postele a do kúpeľov sme prišli hneď na otváračku. Dobré rozhodnutie. V plaveckom bazéne som mala kopec priestoru len pre seba, hotové olympijské podmienky. A aj vo vnútorných bazénoch sa dalo pekne vyšantiť.
Mimochodom, pod holým nebom sa pláva skvele, aj keď voda bola dosť teplá. Termálne kúpele, čo by som čakala, že? Akurát znak som vôbec nevedela plávať, lebo čistá slnečná obloha neposkytovala žiadne indície, ktoré by mi napovedali, či plávam rovno alebo nie. V normálnom bazéne sa orientujem podľa stropu, tu sa nebolo o čo oprieť. Zaujímavé, netušila som, že mi to bude spôsobovať až taký problém. Už chápem, prečo sa na niektorých triatlonoch nedovoľuje plávať znak.
Odplávala som si svoje a vrátila sa dovnútra. Ďalšiu hodinu sme s Dieťaťom šantili vo vnútornom bazéne a zakončili to relaxom v horúcom bublibazéne opäť vonku. Dieťa spokojné, že strávilo čas s Mamou, Mama spokojná, že si dobre zaplávala. Všetci zrelaxovaní.
V konečnom dôsledku som tak odplávala viac, ako by som bola bývala odplávala na normálnom tréningu.
Ako vravím, dve muchy jednou ranou. A keby len dve, toto boli aspoň tri obrovské mušiská!
Občas sa nám zdá, že sa obetujeme pre blaho iných a nakoniec z toho vyjde niečo ešte lepšie. Win-win.
Leave a Reply