O knižnej hudbe

Odvážim sa tvrdiť, že bez hudby by sme ako ľudstvo dosť rýchlo vymreli. Sprevádza nás celý život. Už v bruchu matky počúvame rytmický tlkot jej srdca a upokojuje nás rovnako, ako ju upokojí, keď na sone začuje ten náš. Po narodení nám spieva uspávanky a my neskôr ako batoľatá s radosťou trieskame do všetkého, čo nám príde pod ruku. Kričíme, škriekame, skúšame svoj hlas. Aj to je forma hudby. Zatiaľ jediná, ktorú vieme vylúdiť, kým naberieme obratnosť a nervové spojenia na melodickejšie prejavy.

Poznáme hudbu kostolnú, hudbu klubovú, hudbu filmovú, hudbu obchodovú, hudbu na zdvihnutie nálady, hudbu, ktorú si púšťame, keď sme smutní… Rock, pop, R’n’B, hiphop… Skrátka, sme obklopení hudbou. V trojrozmernom svete zapájame všetky možné zmysly, aby sme si dotvorili obraz. Ako napríklad pri tej filmovej hudbe. Jedna vec je pozerať sa na príbeh, druhá precítiť, čo nám chce povedať. Práve na to často slúži hudba. Pomalé molové tóny? Toto bude smutné alebo dojímavé. Rýchle durové? Vyskoč zo stoličky, ideme sa nabudiť!

Je jednoduché vytvoriť hudobný podmaz v médiu, kde sú na to vytvorené podmienky. Ale čo také knihy? Svety si pred očami musíte vytvoriť sami na základe slov, ktoré čítate. Mozog zamestnávate porozumením textu a fantáziou, máte len veľmi málo vizuálnych podnetov. Kde je v takom dvojrozmernom svete ešte priestor na ďalší zmysel?

Ako puberťáčka som si od sesternice požičala kazetu Bon Jovi a tú som počúvala, keď som čítala Sherlocka Holmesa. Dodnes sa mi pri Keep the Faith vybaví drsný polorozpadnutý zelený obal knihy, vôňa tisíckrát prevrátených stránok a vzrušenie, ktoré som pri čítaní cítila. A platí to aj naopak. Pozriem na tú istú chatrnú knihu, ktorú mám stále doma a v ušiach mi zaznie “keep the faith, keep the faith, Lord, we’ve gotta keep the faith”. Moja súkromná knižná hudba.

Ako to teda spraviť, aby nebola len súkromná? Kým v minulosti som nad tým mohla len rozmýšľať, s technologickým pokrokom sa to stalo reálnym. A som veľmi rada, že som sa nad tým nezamýšľala len ja. Tento týždeň som totiž dostala novú knižku a hneď na prvých stranách je zoznam piesní, ktoré sa k nej hodia. Rovnaký playlist nájdete aj na Spotify. Perfektné!

Je to Gothikana od RuNyx. Nažhavila som Spotify, nastavila hlasitosť na dostatočne tichú, aby ma pri čítaní nerušila, ale zároveň dostatočne hlasnú, aby dotvárala atmosféru knihy a začítala sa. Keď už som mala vytvorenú takúto extra vrstvu atmosféry, dostala som chuť zhasnúť veľkú lampu, zapáliť sviečky a čítať len pri teplom svetle malej lampičky a mihotajúcich sa odrazoch sviečok. Ďalší rozmer dosiahnutý.

A přitom taková blbost. Jeden playlist ku knihe a zrazu je čítanie úplne iným zážitkom. Spustilo to reťazovú reakciu. Odporúčam všetkými desiatimi. 

Zaujímalo by ma, či je to aktuálny knižný trend, alebo len ojedinelý zážitok. Kniha spadá do kategórie young adult, takže pre danú cieľovku dáva zmysel využiť aj iné médiá, ale robí sa to bežne? Viete ešte o nejakých knihách, ktoré obsahujú rovno playlist pesničiek dotvárajúcich atmosféru?