“Zase si všetko nechávaš na poslednú chvíľu! Takto nikdy nebudeš mať šancu dohnať všetko, čo odkladáš už mesiace! A keby len mesiace, celé roky!”
Kedysi dávno sme sa na operačnom manažmente učili metódu, ktorá sa volá kritická cesta. Keď si zoberiete zoznam všetkých úloh, ktoré treba na projekte spraviť a určíte, ktoré musia predchádzať iným a ktoré sa dajú robiť súbežne, viete si vypočítať, ako dlho bude trvať dokončenie celého projektu. V rámci domácnosti to môže napríklad znamenať, že ak dáte prať a zároveň pri tom budete variť rýchly obed, prezlečiete periny a povysávate, čas potrebný na dokončenie projektu je dĺžka vášho pracieho cyklu, aj keď ste pri tom stihli milión iných vecí.
Problém nastáva vo chvíli, ak váš plán pozostáva z toho, že doperiete, máte akurát čas prehodiť veci do sušičky a musíte vypadnúť z domu, lebo máte stretko niekde v meste, ale čosi sa počas toho pokašle. Varenie vám trvalo dlhšie, než ste čakali, zabudli ste včas predohriať rúru a jedlo ešte nie je v čase odchodu hotové, zamotali ste sa a uprostred prezliekania perín ste zistili, že už ste mali prezliekať seba na stretko… Periny necháte napoly prezlečené, v snahe čo najrýchlejšie vypadnúť zakopnete o vysávač a rozrazíte si prst na nohe a napokon s jedným okom namaľovaným (veď druhé domaľujete niekde na križovatke stojac na červenú) spotení dobiehate na stretko o 15 minút neskôr, lebo ste nevedeli nájsť miesto na parkovanie. Časový sklz.
Ak je takýchto časových skzov priveľa, zrazu sa po zadku šmýkate blatovým kopcom strmo dolu a je to veľmi ťažké zastaviť. Slippery slope. Už kašlete na prezliekanie perín, varenie obeda a vysávanie, ste radi, ak máte dostatok čistého prádla, aby ste na stretko neprišli ako bezďáci. Všetky tie nekritické úlohy musia počkať, však keď doriešite toto, vrátite sa k nim.
Bolo by to pekné, keby to tak bolo, ale vždy bude niečo kritické, čo treba vyriešiť asap.
Ten háčik nebude v tom, že si všetko nechávame na poslednú chvíľu, ale že je toho tak veľa, že to vyzerá, že všetko robíme na poslednú chvíľu. Aj mne sa práve dosušila jedna várka prádla a v práčke doprala druhá, a teraz mám nutkanie vstať a ísť vybrať sušičku, aby sa mohla sušiť tá druhá, kým dopíšem. Nech sa to usuší, kým nebude príliš neskoro a ja budem môcť ísť spať. To je tá kritická cesta. Ale ak to urobím, pretrhnem si niť myšlienok a už aj tak mal tento článok pôvodne byť skôr o tom, ako som sa tak veľmi sústredila na preteky, že mi skoro ušli iné dôležité veci na kritickej ceste.
Preto kým sa vrhnem na prádlo, ktoré zatiaľ nikam neutečie, rozlúčim sa s vami s hackom, ktorý mi zvyčajne pomáha predchádzať takýmto ADHD momentom.
Za deň si naplánujem iba 3 úlohy. Prvá je taká, ktorá musí byť bezpodmienečne spravená. To je tá kritická. Druhá je taká, ktorá by mala byť spravená, ak sa chcem na svojej kritickej ceste pohnúť ďalej. A tá tretia je taká, ktorú by bolo fajn spraviť, ale ak sa tak nestane, svet sa nezrúti.
Keď sa vrátim k vyššie uvedenému príkladu, je kritické dať prať a v nejakom bode aj vysušiť prádlo, aby sme si mali čo obliecť, lebo som to odkladala tak dlho, že nám skrine zívajú prázdnotou. Mala by som aj prezliecť periny, lebo sme napríklad po chorobe. Bolo by fajn aj povysávať, keď už sú periny prezlečené, ale nič sa nestane, ak to urobím až zajtra.
S takýmto prístupom v konečnom dôsledku zvyčajne spravíte oveľa viac, lebo 3 veci nie sú až tak veľa a ak to stihnete rýchlo, ostáva vám dosť času na všetky tie úlohy, ktoré ste predtým mesiace odkladali. Ale ak na ne nemáte už čas alebo energiu, môžete si ísť odpočinúť spokojní, že ste stihli všetko, čo ste si naplánovali. Môže byť, nie?
Leave a Reply