Aj vy máte pocit, že do víkendov musíte narvať všetko, čo ste za celý týždeň nestihli? A keby len za týždeň… Ja mám pred každým víkendom pocit, že tentokrát už to dám, stihnem dorobiť všetko, čo sa mi tu kopí už mesiace, pripravím každý deň lukulské hody s aspoň troma chodmi, operiem minimálne päť práčok a samozrejme, zároveň strávime s deťmi celý víkend niekde vonku a na výletoch. Už asi vidíte, kam tým smerujem. Chcem nereálne, ale každý víkend sa tvárim, že sa to dá. Aj vy to tak máte?
Včera sme stihli okrem iného úžasnú detskú oslavu, ktorá však posunula čas spánku Detí na výrazne neskoršiu hodinu. Malo to aj svoje výhody, napríklad dnes som sa prvýkrát po dlhej dobe zobudila sama od seba, úplne prirodzene, bez plaču (môjho) a kriku Dieťaťa č.2, že chce mliečko. Ani Dieťa č.1 ma dnes výnimočne nezobudilo pichaním prsta do rebier a slovami “mamí, môžem si ísť zapnúť telku/kresliť/hrať sa?” (Pochopiteľne, to je iba víkendový stav, cez týždeň aby ich človek z postele ťahal žeriavom.) Nie, dnes sa nado mnou vesmír zľutoval a dovolil mi pospať si do neuveriteľných 6:58.
Deti dospávali, ja som stihla raňajky do predpísanej hodiny po zobudení, skrátka idylka. Možno preto som doobedie namiesto plánovaného nákupu, sadenia byliniek a prechádzky strávila s Dieťaťom č.1 pečením muffinov. Keď sme skončili a všetci sa dychtivo vrhli na chladnúce dobroty, bol pomaly čas obeda. Obeda, na ktorý samozrejme nikto nemal chuť, lebo sa práve dotlačili čerstvo upečenými muffinami.
Normálne by som v tej chvíli v mysli zapínala turbo a popasovala sa s herkulovskou úlohou vymyslieť jedlo, ktoré budú ochotní zjesť všetci, ale niečo sa vo mne zlomilo. Načo sa tu ja teraz budem naháňať s obedom? Dieťa č.2 má za chvíľu čas spánku a už tu chodí s cumľom a spinkoplienkou, Dieťa č.1 má jedlo všeobecne na háku a Muž vstal len pred pol hodinou, ten si ide ešte len raňajky, kašlem na obed.
Dala som spať č.2 a zdriemla som si s ňou, kým Muž odviezol Dieťa č.1 k rodičom. S babkou vždy niečo pekné vytvoria a rada tam trávi čas, tak nech si to spolu užijú.
Poobede sme sadli do auta, išli na večeru a na zmrzlinku a trochu sme sa prešli po meste.
Stihla som všetko, čo som chcela? Ani zďaleka. Ale pokojná nedeľa nám zjavne prospela. Dieťa č.1 v dobrej nálade ochutnalo dve nové veci a samé si umylo vlasy. A to je tisíckrát lepšie ako päť opraných práčiek a víkend pri sporáku.
Leave a Reply