Vitajte v mojom prázdninovom občasníku. Občasníku preto, lebo toto leto trávim s deťmi. A popri tom sa snažím udržať si zdravý rozum tréningom na budúcoročné triatlony.
Nebudem vám klamať, nejde to úplne hladko. Nie na všetky tréningy môžem so sebou brať potomstvo a keď ich aj so sebou zoberiem, je ťažké udržať pozornosť pri cviku a zároveň zabezpečiť, aby sa dieťa niečím neprizabilo. Ako sa hovorí, it takes a village a tu naozaj pomáha celé osadenstvo fitka. Ďakujem, máte to u mňa. <3
Inak naše leto vyzerá asi tak, že jedno dieťa reve, že chce ísť do bazéna, kým druhé reve, že do bazéna rozhodne ísť nechce. Vo chvíli, keď to druhé presvedčím, že bazén je super nápad, už tam zase nechce ísť to prvé a reve, ako keby som ju nútila čistiť upchatú kanalizáciu.
Potom zase to druhé reve, že nechce piť vodičku, ale chce ísť na zmrzlinu. Prvé v tej chvíli spustí rev, keďže ona nechce zmrzlinu, ale nanuk. A tieto dve veci sa predsa navzájom vylučujú. Lebo ona nebude čakať, kým si kúpime zmrzlinu, aby sme jej v obchode o ulicu ďalej kúpili nanuk. To v žiadnom prípade nie je fér!
Ok, doma je to na prášky, poďme ku babke. Dieťa č.1 sa teší, lebo babka jej dovolí oveľa viac sladkostí ako ja. Dieťa č.2 reve, lebo nechce u babky spať. A tak balím staršej kufor, nakladám obe Deti do auta, šoférujem 200 km, len aby sme tam strávili pol dňa a navečer beriem Dieťa č.2 opäť 200 km domov, aby mohla spať vo svojej posteli, lebo inde nechce.
Apropos, spánok. Dieťa č.2 sa rozhodlo, že spánok je pre slabých. Aj keď ju už od siedmej motá a ledva drží oči otvorené, vehementne odmieta ísť do postele. Minule sme už boli spolu aj behať, že hádam sa unaví a odpadne, ale kdeže. Ja na pokraji smrti vyčerpaním a decko párty v postieľke. A tak je to každý večer. Vlastne nie. Čas spánku sa pravidelne posúva na neskôr. Dnes som uspávala do pol 10.
Kedysi ju stačilo o 7mej položiť do postele, dať mliečko a bolo. Potom sa to nejak posunulo na ôsmu, ale stále stačilo mlieko. Potom prišlo obdobie “ešte trošku mliečka”. Ak sa jej dopití štandardnej fľaše ešte stále nechcelo spať, o niečo neskôr si vypýtala ešte trochu. Čoskoro jej ako správnemu mliečnemu závislákovi dve fľaše nestačili, občas bolo treba pridať ďalšiu. Potom sme obmedzili prísun mlieka, ale zato musela zaspávať v mojej prítomnosti. Ona vo svojej postieľke, ja vo svojej. Onedlho sme k tomu museli púšťať uspávanku z Peppa Pig na repeat. Dnes sme v bode, kedy ju musím mať pri sebe na posteli a hladkať, až kým nezaspí. Hodiny práce. A to všetko za malebných zvukov tej ružovej svine, prekladaných revom Dieťaťa.
Dieťa č.1 to, pochopiteľne, nesie ťažko. Dnes mi popod dvere podstrčila papierik, že ma čaká a že vie, že ju už neľúbim, lebo všetok čas trávim s jej sestrou. To, že my dve spolu trávime deň a za ostatné 2 týždne som s ňou bola už 3x vo Family Parku, to sa neráta. Lebo ona chce cez deň iba pozerať telku alebo hrať Mária. Aspoň že na ten tréning musí chodiť so mnou, inak by asi prirástla ku gauču.
Asi toľko k letu s deťmi. Už nech skončia prázdniny a my sa vrátime do normálneho režimu. Ale inak je to fajn a všetci sa máme dobre.
Leave a Reply