Tak som to včera nevymodlila. Som regulérne chorá. Duní mi v hlave, bzučí mi v ušiach, šteklí ma v nose a bolia ma uzliny. A k tomu všetkému ma vyčerpá aj výlet na záchod. A doma dve Deti, ktoré chcú Maminku.
Už ráno som vedela, že je zle, keď som sa nevedela vykopať z postele. Chvalabohu, Dieťa č.1 v takýchto chvíľach zapína turbo a vie sa postarať o seba aj o sestričku. Kým som sa doplazila dole, boli už naraňajkované.
Hoci som sa v noci vo chvíľke nespavosti tešila, ako si ráno spravím kašu, keď na to reálne prišlo, nemala som na jedlo chuť ani pomyslenie. Naliala som sa čajom a Coldrexom. Raňajky chorých šampiónov.
Vďakabohu za takeouty a donášky, lebo variť sa mi teda vôbec nechce. Ľahla som si do postele a kým Dieťa č.2 absolvovalo povinný poobedný spánok, stihla som si niečo prečítať, pospať si a ešte si aj pozrieť obľúbený seriál.
Apropos obľúbený seriál. Máte aj vy svoju zbierku seriálov, ktoré pozeráte dookola, keď nemáte silu alebo chuť na nič nové? A vôbec vám nevadí, že ste ich videli už milionkrát? Dáte si pár mesiacov pauzu a môžete začať od začiatku?
Ja mám. Už od puberty sú to Priatelia, potom sa k nim pridalo How I Met Your Mother a Big Bang Theory. Ak mám chuť na niečo rodinnejšie, Full House (prípadne Fuller House) vždy poteší. Komfort mi dodáva aj Grace and Frankie. Komfort a nádej, že staroba bude hádam ešte celkom zábava. Za leskom a biedou života v zahraničí idem k Emily do Paríža. A vždy sú tu ešte Workin’ Moms, realita pracujúcich mám nie veľmi nepodobná mojej bubline. Keď to tak po sebe čítam, je mi jasné, prečo zrovna tieto seriály.
No a potom je tu detektívno-dobrodružná nálada. Castle, Bones, Lucifer… Tu mám ešte rezervy a zoznam seriálov, ktoré si raz pozriem.
Aj s knihami to mám podobné, aj keď v mladosti to bolo oveľa výraznejšie. Bram Stoker a jeho Dracula ma sprevádzali celou pubertou. Dnes sú to skôr knihy o rodičovstve alebo psychológii. Z tých rodičovských striedam The Happiest Kids in the World o holandskej výchove od Michele Hutchinson a Rina Mae Acosta (nie, neprinútite ma dať tam to blbé -ová, aj keď to pravidlá slovenského pravopisu prikazujú) a French Children Don’t Throw Food od Pamely Bruckerman. Každý štýl je iný, tak ich porovnávam a vyberám, čo najviac funguje nám.
Normálne ma to čítanie a obľúbený seriál nabili natoľko, že som nakoniec zvládla uvariť výborný hovädzí vývar. Len vďaka nemu píšem tento post, ostalo mi po ňom oveľa lepšie. Ale s pokročilou hodinou ma sily opúšťajú, takže dobrú noc a vidíme sa zajtra.
Ozaj, vie niekto, ktorý z tých vyššie menovaných seriálov som dnes pozerala? Tipnete si do komentárov?
Leave a Reply