Pôvodne som to chcela nazvať O návrate do bežného života, ale klamala by som. V tomto bode si nie som istá, či sa vôbec viem vrátiť. Priveľmi ten tryatlon prežívam? Možno. Ale tým, že som si to zažila, už nikdy nebudem taká ako predtým. What has been seen cannot be unseen. A to isté aj so skúsenosťami. V tom zlom, ale aj v tom dobrom. A ja som si zažila niečo na moje pomery výnimočné.
A tak tu popri úlohách bežného dňa googlim, kam by som tento rok ešte mohla ísť pretekať. Hľadám niečo podobné tryatlonu, s plávaním v bazéne, lebo s neoprénom sa tento rok ešte zaťažovať nemienim. Pokojne kvôli tomu aj niekam vycestujem, aj keď iba v rámci Európy.
A kým nájdem niečo vhodné, posúvam svoje hranice bajkovými výjazdami a rôznymi bežeckými pretekmi. Budúci víkend je v okolí pár behov, vo Viedni aj tu za rohom od môjho domu, tak by v tom bol čert, aby som niekde aspoň tých 5 kilometrov nezabehla!
A to hovorí osoba, ktorá ešte pred troma mesiacmi vyhlasovala, že neznáša beh. Vidíte? Nedá sa len tak vrátiť.
Pridáte sa ku mne?
Leave a Reply