Mám nový hyperfokus. Dúfam, že sa z toho stane zvyk a nie iba dočasná obsesia, lebo je to veľmi prínosné. Počúvam podcasty. V aute, pri (fyzickej) práci, pri čom sa dá. Doteraz som sa tomu vyhýbala, lebo moja ADHD myseľ počas toho vždy niekam zablúdila a kým som sa zbadala, už dávno rozprávali o niečom inom. A dlhooooo! Nič pre mňa. Ako článok by som si to prečítala 100x rýchlejšie a hlavne zapamätateľnejšie.
Ale minule som prekvapivo zvládla skoro 3h rozhovor Hubermana s Rickom Rubinom o kreativite a dnes som stihla dokonca 2x rozhovor Davida Tennanta s Neilom Gaimanom (áno, tak ma to bavilo, že som si to struhla rovno dvakrát).
Rada by som v tejto chvíli podotkla, že oba podcasty boli vybrané viac-menej náhodne. Ten prvý úplne a ten druhý v podstate tiež, ale s tým, že som cielene vyhľadávala Gaimana (ďakujem Zberateľke za pripomenutie). V spojení s Tennantom to len boli dve muchy jednou ranou.
Zaujímavé bolo, že v oboch podcastoch zazneli identické tézy. Napríklad už ste počuli o niečom, čo sa volá Strummerov zákon? Joe Strummer bol spevák skupiny The Clash a jeho vetou “no input, no output” sa riadi aj Huberman, aj Gaiman. Aká náhodička, presne to som tento týždeň núteného domáceho väzenia riešila aj ja. Že keď človek ostane bez vonkajších vnemov, aj tá kreativita trochu drhne. A stáva sa to všetkým, aj hviezdam ako Neil Gaiman.
To je inak perfektný týpek. Naozaj odporúčam ten rozhovor všetkým. Chvíľami som sa smiala, chvíľami mi vybehla slzička, ako trafil moje citlivé miesta. Majster slova. Tvorca svetov a náboženstiev. To druhé preto, lebo si kedysi predstavoval, že by mohol ľuďom robiť náboženstvá na mieru. Hmm, ako sa staviate k hriechu? Prajete si aj nejaké dietetické obmedzenia? A aké by ste chceli sviatky?
Bola by to sranda, ale ako sám povedal, bohužiaľ, v realite to nejde. Takto sa môžete hrať vo fiktívnych svetoch. No tak sa hrá a veľmi úspešne. A ja sa zamýšľam, nie sú vlastne všetci autori fikcie tak trochu freelance dizajnéri náboženstiev? Vytvoriť si vlastný svet s vlastnými pravidlami a zaujať tým množstvo ľudí natoľko, že si kúpia vaše knihy, spravia okolo nich komunitu, tešia sa na každú ďalšiu knihu, veď to je božské.
Ak to spravíte naozaj autenticky, tak je to čistá božská energia, ktorá cez vás prúdi priamo na papier. To je to kliknutie, o ktorom stále rozprávam. Vtedy viete, že je to naozaj to pravé.
No nič, ešte sa k tejto téme určite vrátime. Ale teraz si idem do pozadia pustiť Good Omens a zase trochu popracovať na svojej knihe. Aj keď dnes to nebude tá triatlonová, ale tá detská o netrpezlivom trpaslíkovi. K tomu Gaimanovi sa mi to skrátka hodí viac.
Lebo úspešným autorom sa stane len ten, kto si to každý deň za tou klávesnicou reálne oddrie.
Leave a Reply