No nie je to super, vedieť niečo, čo nevie len tak hocikto? Napríklad jazdiť na bicykli vie veľa ľudí, ale kto z vás sa môže pochváliť, že vie jazdiť na monocykli? Alebo že na takom niečom vôbec sedel? Koľkí z vás vedia žonglovať? Šermovať? Alebo jazdia na imaginárnych koňoch?
Priznávam, že to posledné je mimo môjho hľadáčika cool schopností, ale ak vás to teší, prečo nie. Nemusím všetkému rozumieť. A presne o tom to je. Mať niche záujmy znamená, že vás asi nepochopí každý človek, ktorému o nich s nadšením budete rozprávať, ale raz za čas natrafíte na niekoho, komu sa rozžiaria očká rovnako ako vám a zrazu máte nového kamoša. Lebo netradičné záujmy spájajú. Vytvárajú komunitu.
Svojho času som sa motala okolo cirkusovej komunity. Začalo to ešte pred mnohými rokmi v Amsterdame, keď som sa nejako priplichtila do spoločnosti pouličných umelcov, ktorí robili ohňovú šou. Učili ma robiť s poikami. A ja som bola neuveriteľne hrdá na to, že viem niečo špeciálne.
O pár rokov neskôr som sa v podstate rovnako náhodne, cez kamošku, dostala k miestnym cirkusantom. Aby ste rozumeli, hovoríme o novom cirkuse, čiže žonglovanie, akrobacia, hula hoop, ohňová šou… Žiadna drezúra a týranie zvierat. Jedno leto som im pomáhala na tábore a nejakých akciách, kde som mala možnosť naučiť sa aj iné časti cirkusového umenia. Vyskúšala som si napríklad aj ten spomínaný monocykel, chodila po slackline, točila tanieriky a hulahoopovala odušu, dokonca som trochu pričuchla aj k vzdušnej akrobacii. Bola to zábava a trvala by oveľa dlhšie, keby som hneď v septembri neotehotnela.
No a tento víkend sa v Meste konal festival Cirkul’art. Keďže som v ostatnej dobe žila pretekmi, uniklo mi to. O to väčšiu radosť som mala, keď som dnes v rámci nútenej návštevy nákupáku pri Dunaji zablúdila na jeho námestie pri fontáne a hľa! Ocitla som sa rovno v strede imaginárneho cirkusového šapitó. S Dieťaťom č.1 sme sa rozhliadali, čo kde je a naše kroky neomylne zamierili k najzaujímavejšiemu stanovišťu. Čo to moje oči vidia? Tanieriky? Devil sticky? Diabolá? Trénovacie poiky? A tam vzadu, vidím dobre, sú natiahnuté slackliny? Žeby to boli moji starí dobrí známi cirkusáci?
A veru že hej! Síce dnes už nie v personálnom zložení starých dôb, ale bol to CirKusKus! Moja duša radostne vrtela chvostíkom. Dieťa sa hneď nadšene vrhlo na diabolo, hračku, ktorá svojho času zaujala aj môjho Muža. Jablko nepadá ďaleko od stromu. Tuším doma oprášime všetky naše cirkuhračky a zasvätíme do tohto netradičného umenia aj naše potomstvo.
Ak by som vám mala odporučiť jednu netradičnú záľubu, ktorá vám dá superschopnosti, bol by to práve nový cirkus. Nielenže si vytrénujete telo, ale pocvičíte aj myseľ, sústredenosť a pomôže vám to odbúrať strach napríklad z vystupovania na verejnosti. Ak ste z Bratislavy, pozrite si stránku CirKusKusu. Robia kurzy pre deti, ale aj pre dospelých.
Aj vy máte nejakú netradičnú záľubu? Čo také radi robíte?
Leave a Reply