O nevydarených dňoch

Hanbím sa. Povedala som dnes niečo, čo ma veľmi mrzí.

Chceli sme dnes po škole ísť kúpiť Dieťaťu č.1 darček k narodeninám a potom na zmrzku. Lenže ako na potvoru, keď sme konečne zaparkovali a vybrali sa na nákup, zrovna začalo pršať. Už predtým som bola podráždená, lebo Dieťa č.2 dnes mimoriadne neposlúchalo. Utekalo s rehotom opačným smerom, váľalo sa po zemi, odmietalo sa obuť… A to sme absolvovali hneď dvakrát, najskôr po ceste z jasličiek a potom po ceste do školy a zo školy. 

Motivačne fungovala len vidina zmrzliny, ktorá sa však rozplynula v momente, keď začalo liať a my sme museli nazad do auta a domov. Ani toto nebola priamočiara cesta, medzizastávky boli wecko a miestna pekáreň. To spôsobilo, že parkovanie zadarmo sme prešvihli o 5 minút. Takže hor sa k parkomatu.

Deti boli rýchlejšie a kým som stihla prísť k nim, pomačkali na parkomate asi všetky gombíky, ktoré sa dali postláčať. Dúfajúc, že ho nestihli pokaziť, som začala loviť parkovací lístok. Kde len môže byť? Však som ho tu mala! Na sekundu som sklopila zrak ku kabelke, v ktorej som dovtedy lovila poslepiačky, nespúšťajúc zrak z malých nezbedníčok. Ok, jedna sa váľa po zemi, tá staršia už pokojne stojí, môžem sa pozrieť do kabelky. V tú ranu vyštartoval menší trpaslík a rovno plnou parou vpred na cestu! Skoro som infarkt dostala! Keby bolo v tej chvíli išlo auto, už je z nej krvavá palacinka.

Kým som sa stihla zastaviť, vyletelo zo mňa: “Vy sprosté decká, mňa už z vás je*ne!”

A jemne to teda veru nebolo.

Ba o čo horšie, celé sa to udialo pred zrakmi (a hlavne ušami) kamošky a jej dvoch malých detí. Dúfam, že z toho nebudú mať ešte nakoniec traumu aj ony.

V ostatnej dobe som nejaká príliš podráždená. Milujem svoje Deti a som rada, že ich mám, ale sakriš, nemohol by aspoň jeden deň prejsť hladko, bez revov, ich večných hádok a škrekov, a ak by som si teda mohla priať, tak aj s tým, že by poslúchali aspoň v kritických momentoch? Či to je prílišná materská utópia?

Ach, blbý deň. Ten zajtrajší hádam bude lepší. Zatiaľ na mňa sociálku nevolajte, prosím.