O nevypustených tlakových hrncoch

Dnes som mala mať po dlhej šnúre chorôb zas tréning. Konečne znova tradičné ráno, vstať, zobudiť Deti, vychystať Deti do inštitúcií, spraviť desiatu, nabaliť ruksaky, rozviezť Deti, prísť na tréning skôr, rozcvičiť sa pekne v pokoji a bez stresu… Mala som sa predsa tešiť, konečne závan slobody, starostlivosť o seba po fyzickej a psychickej stránke, tak prečo sa cítim tak mizerne?

Už po ceste, ešte s Deťmi v aute, mi začali tiecť slzy po tvári. Uhrávala som to, aby si baby nič nevšimli. Nebola som pripravená odpovedať na otázku “Maminka, čo ti je? Prečo plačeš?”. Nemala som odpovede. Len som tíško plakala.

Ok, Deti sú v inštitúciách, tak ja si tu v aute teda chvíľku porevem ako malé decko a idem cvičiť. Dovolím si na chvíľu sa opustiť, ale potom stačilo a ide sa makať.

Nepomohlo. Respektíve pomohlo na chvíľku, ale ako som za sebou zavrela dvere auta a pomaly kráčala dole kopcom smerom ku fitku, pristihla som sa, že predýchavam. Že musím predýchavať. Nevadí, vo fitku sa rozcvičím a ono to zmizne.

Nezmizlo. Pár minút som ešte prokrastinovala pomalým prezliekaním a návštevou malého trónu, ale potom som si minula všetky dôvody na zašívanie sa. Bol čas začať. Zavrela som sa do malej fyzio miestnosti, kam málokto chodí, pustila si hudbu a začala sa rozcvičovať.

Nešlo to. Čím vias som sa snažila, tým viac som sa zasekávala. Chvíľu som skúšala uvoľniť sa tancom, ale ani to ma nedokázalo vytrhnúť z biedy. Pol hodina do tréningu a ja som ako poleno. Takto to nepôjde. Musím si nájsť iný spôsob.

 Nakoniec pomohli valce. Rolovala som sa a s každým novým nájdeným spazmom sa spustil nový záchvat plaču. Tentokrát však odznieval, nevracal sa.

Po pol hodine som vyšla ako znovuzrodená. Nevravím, že pripravená podávať plný výkon, ale aspoň funkčná. Občas sa treba prestať hrať na nepriestrelnú a vypustiť všetok ten nahromadený stres z tela von.

Ako tlakový hrniec. Polievka je pripravená na servírovanie.

A bonus k tomu všetkému? Po tréningu som si ešte odbehla 3 kilometre v rámci testovania sa na triatlon. V taký úspech som ani vo sne nedúfala.

Pfffft.