IKEA. Žena sa snaží naložiť do auta niekoľko veľkých a ťažkých krabíc. Vtom k nej pristúpi ďalší zákazník a pýta sa: “Pomôžem vám s tým?” Žena odpovedá: “Nie, ďakujem. Myslím, že to zvládnem aj sama.” Muž sa na ňu usmeje a poznamená: “O tom nepochybujem, že to zvládnete. Len mi napadlo, že s pomocou by to bolo ľahšie.” Žena ostane zarazená. Samozrejme, že áno. “Ďakujem veľmi pekne,” prijme nakoniec pomoc a nečakanú filozofickú lekciu od neznámeho.
Toto nie je môj príbeh, ale zhodou okolností mi zrovna dnes pristál vo fb feede (autor je @rederiswrites) a pripomenul mi situáciu z tohto víkendu na TVORSI REUNION. Aby sa aj naši kuchári mohli zabávať s nami a nemuseli stáť celý deň pri hore riadu, mali sme dohodu. Svoje riady si po sebe umývame sami. Žiadny problém, umyť jeden tanier a príbor zaberie tak dve minúty aj s cestou. Nikto neprotestoval.
A tak sa hneď vo štvrtok po večeri idem zdvihnúť, keď tu sa zrazu jeden môj spolutvorivec ponúkne, že zoberie a umyje aj môj tanier. Super, nie? Konečne nie som ja tá, ktorá musí všetko po jedle spratať, paráda, že? No nie paráda. Neviem, či si to všimol, ale sama som bola prekvapená, aký vnútorný boj sa vo mne odohrával.
Najskôr prišlo nečakane od chrbta mrzko stereotypné “veď ja som žena, ja by som mala umyť riad, a možno nielen svoj, ale aj jeho”, na čo prišla tichá námietka, že sa predsa sám ponúkol, neprosila som ho o to, a zaklincovala to kdesi z hĺbky akási falošná hrdosť na to, že však ja som sa predsa vždy vedela o seba postarať sama a nepotrebujem pomoc. Roky terapií a práce na sebe zmazané v sekunde jednou ponukou na umytie taniera. A přitom taková blbost. Generačné a iné traumy sú sviňa.
Ponuku som nakoniec prijala, ale priznávam, že som sa pomoc snažila rýchlo oplatiť. A ak aj nie jemu, tak ostatným. Ako keby som mala zrazu dlh, ktorý treba splatiť. Ideálne aj s úrokmi.
Počas víkendu takáto situácia nastala viackrát. Časom som už nemala taký problém prijať pomoc, ale stále sa mi kdesi v hlave podvedome aktualizovala súvaha. Neodídem predsa s dlhom. A keď mi zas neskôr iná spolutvorkyňa zobrala tanier so slovami “ty musíš stále umývať taniere po deťoch, oddýchni si”, mala som potrebu aspoň zľahčiť svoj prínos v domácnosti tým, že však mám umývačku. Haluz.
Nie je jednoduché prijať pomoc, aj keď je to vlastne najjednoduchšia vec na svete. Nemusíš nič spraviť, niekto to ochotne urobí za teba bez toho, aby za to niečo očakával a ty sa brániš, ako keby ti ponúkal kolonoskopiu? Je jedna vec byť nezávislý a vedieť sa o seba postarať, ale faktom je, že s pomocou je to ľahšie. Neznamená to, že sme zlyhali. Práve naopak. Ak sú okolo nás ľudia, ktorí nám pomáhajú niesť náš metaforický kríž, znamená to, že máme veľké šťastie a životný úspech.
Na svet prichádzame sami a odídeme z neho sami, tak si vychutnajme tie chvíle, kedy môžeme kráčať popri niekom. Ale to už je zase iná téma.
Leave a Reply