Náš obľúbený mestský obchodík s obuvou bol dlhšie zatvorený. Sťahovali sa a hoci e-shop bol po pár dňoch spustený, na kamennú predajňu sme si museli počkať. Zhodou okolností v čase, kedy uprostred zimy prišla extrémna jar a detské nôžky medzičasom vyrástli z jesenných modelov.
Pár dní sme fungovali s vybratými vložkami z gumákov, pár dní ešte so zimnými topánkami a tá choroba, ktorá nás pripútala k posteliam a domovu na vyše týždňa, nás vlastne zachránila. Lebo chodiť v 16-tich stupňoch v malých alebo zateplených topánkach nie je bohviečo. O to väčšia bola naša radosť, keď včera prišiel mail, že dnes konečne otvárajú.
Otváračka bola o 10tej, okolo 10:40 sme dorazili do predajne. Predajňa praskala vo švíkoch, toľko ľudí a detí tam bolo. Očividne sme neboli jediní, ktorí zúfalo čakali, kedy konečne znovu otvoria. Lebo mať e-shop je fajn a v dnešnej dobe je to aj nevyhnutnosť, ale niet nad možnosť osobne si vyskúšať, ktoré topánky sadnú najlepšie. Obzvlášť pri detských labkách rôznych tvarov.
Čo tým chcem povedať? Že na dobré veci sa oplatí čakať. Že nevyhnutnosť je faktor, ale pokiaľ do rozhodovania vstupuje aj obľúbenosť, nevyhnutnosť dokáže chvíľku počkať. Život si vždy nájde cestu.
Leave a Reply