Káva, ciga, záchod. Meditácia, afirmácia, jóga. Čajový rituál. Ranné kakavko. Strečing. Novin(k)y a raňajky. Všetci máme svoje rituály, ktoré nám pomáhajú naštartovať a prežiť deň. Mne moja nútená tréningová pauza pomohla pochopiť, čo je to, čo potrebujem na naštartovanie ráno ja.
Zvyčajne to u mňa ráno vyzerávalo tak, že som vychystala Deti do inštitúcií, za behu do seba kopla kávu a ak som niečo raňajkovala, bola to proteínka po ceste v aute. Z rozvozu rovno na tréningy, odtiaľ rýchlo domov variť obed a pracovať. Nadýchla som sa až potom.
Ale keďže som ostatné dva mesiace netrénovala a maximálne tak behala po doktoroch, zrazu začali rána vyzerať úplne inak. Púšťala som si hudbu. Varila si ráno kaše alebo vajíčka. A začal mi ukrutne chýbať pohyb.
V momente, keď som už konečne mohla aspoň nízkointenzívnu záťaž, objavila som čaro ranných prechádzok. Odviezla som Deti a dala si potom aspoň malé kolečko po lese. Hoci malý okruh trvá približne 10 minút, za tú dobu som si stihla utriediť myšlienky a premyslieť plán dňa. Niečo, čo mi večer doma pri stole vôbec nešlo.
A tak vždy, keď môžem, vybehnem ráno do lesa. Chladný vzduch na tvári a vôňa opadaného lístia znie ako klišé, ale pre mňa je to znak, že začala lesná meditácia. Postupne zvyšujem intenzitu chôdze alebo dĺžku trasy. A vraciam sa ako nový človek.
Dnes som prechádzku vymenila za bicykel. Ľahkých 20 km v mrazivom, zimou voňajúcom vzduchu. Hlava vyvetraná, ja šťastná.
Vyzerá to tak, že som späť v hre, bejby! Stačilo len výjsť na čerstvý vzduch.
A vám čo najviac ráno pomáha naštartovať sa?
Leave a Reply