“Ešte som s tebou neskončil, chlapče. Tvoja prdel teraz spozná stredovek!” Túto kultovú hlášku z filmu Pulp Fiction ste už asi počuli vo viacerých situáciách. V podstate to znamená, že máte obrovský prúser a bude to bolieť. Po nedávnych zážitkoch si ale dovolím tvrdiť, že sú aj horšie časti tela, ktorým stredovek nesvedčí. Zuby.
Predstavte si, že žijete niekde medzi rokmi 500 až 1500 n.l. Vašou hlavnou prioritou je pravdepodobne prežiť, všetko ostatné je bonus. Žijete v špine, v smrade a hlade. Ak máte to šťastie, že hladom netrpíte, špine a smradu sa aj tak úplne nevyhnete, či ste šľachta alebo nie. Niečo ako film Návštevníci s Jeanom Renom a Christianom Clavierom, len v reáli. Nie celkom vábna predstava, že?
Nie ste úplné prasatá, takže ráno si umyjete tvár. To hlavne preto, lebo v nevetraných a nemenených slamníkoch spolu s vami spia aj vši a iná háveď. Pred jedlom si pre istotu opláchnete ruky, pretože príbory sú pre väčšinu z vás sci-fi a tými rukami, ktoré ste prednedávnom použili na utretie zadku, sa práve chystáte jesť. Riadny kúpeľ väčšinou prichádza rovnako často ako Vianoce. Raz do roka. Máte iné priority.
Vaša orálna hygiena spočíva v tom, že si zuby otriete kusom látky a zvyšky jedál vyšpárate konárikmi zo stromov. Aby sa vaša milá/milý nepogrcali pri bozku, žujete bylinky. Rozmarín, šalviu, mentol. Ak pridáte klinčeky a aníz, máte plusové body. Hlavne tie klinčeky majú antibakteriálne a antiseptické účinky. Ale ak nezaberú, nedá sa nič robiť, idete ku kováčovi alebo holičovi a oni vám ich už vytrhnú. Paráda, je po probléme.
Chvalabohu, dnešná medicína (a úroveň hygieny) pokročila natoľko, že 99% stredovekých starostí už riešiť nemusíte. Ale zuby sa trhajú aj dnes. Napríklad mne minulý týždeň chirurgicky odstraňovali neprerezaný zub múdrosti.
Táto jedna konkrétna osmička mala ísť von už dávno. Vždy, keď som o niečo zmúdrela, zub povyrástol, niečo sa tam zapálilo a začalo to šialene bolieť. Ale o dva dni na ibalgine neskôr bolesť ako prišla, tak odišla. Chvalabohu, že žiaľbohu tak veľmi nemúdriem, lebo sa to stávalo iba veľmi sporadicky. Až do minulého mesiaca.
Zas ma osvietilo a asi som zmúdrela až príliš, lebo tentokrát ibalgin nezaberal. Vlastne nezaberalo od bolesti nič. Huba ako syseľ po porážke, nedalo sa inak ako nasadiť antibiotiká. A okamžite na extrakciu. Tak som namiesto plánovanej cesty na svadbu naplánovala rtg a chirurgickú konzultáciu. To bolo v piatok. Termín operácie mi dali v pondelok.
Samozrejme, v piatok večer som ochorela. Tri týždne som kašľala ako tuberák a záchvaty kašľa sprevádzala taká smrteľná únava, že som si počas dňa musela 2x pospať, aby som vydržala do večera. Keď kašeľ konečne ustal, ochoreli Deti. Ale aspoň zub už nebolel, antibiotiká zabrali.
Plná elánu a optimizmu som išla na zákrok. Po týždni doma s chorými Deťmi (ktorým ale doma nič nebolo, takže behali a vrieskali ako opice na kokaíne, len von a do kolektívu radšej nesmeli) to bolo ako ísť na wellness. Zákrok prebehol veľmi rýchlo, skoro nič som necítila, akurát som si dobre oddýchla. “Zajtra príďte na kontrolu.”
Deň som strávila veľmi príjemne. Pozerala som Housea, čítala si knižku a večerala zmrzlinu, lebo ranu bolo treba chladiť a ja som mohla jesť iba kašovité jedlá. Hotová dovolenka. Ani tabletky od bolesti mi veľmi nebolo treba. Tak jednu denne preventívne pred spaním.
Dovča mi ale náhle skončila cez víkend. Hoci sa rana dobre hojila, začala bolieť. V noci ma bolesť budila zo spánku, postupne nezaberali ani analgetiká. Predstavte si tupú pulzujúcu bolesť, ktorá vám stláča čeluste ako vo zveráku a krúti až nosom.
Ostatné tri dni rátam nie na minúty a hodiny, ale na počet zobraných tabletiek od bolesti. Niekedy v pondelok ma prestala trápiť maximálna povolená dávka. A to som človek, ktorý si u zubára často nedáva pichnúť ani injekciu na umŕtvenie, lebo však načo, nebolí to tak veľmi. Na knižku sa už sústrediť neviem, len ten House ešte beží v pozadí.
Doktor tvrdí, že rana je čistá a hojí sa dobre. Ale už tretí deň mi do nej vkladá nejakú dezinfekčnú vložku. Pomáha. Včerajší deň bol dlhý ako tri tabletky, dnešný už len dve. Dúfajme, že zajtra už bude dobre. Ale to si hovorím každý deň.
No povedzte, čo je teda podľa vás horšie? Stredovek v prdeli alebo v papuli?
Leave a Reply