Včera ma seklo v krížoch. Celý deň som sa následne hýbala ako dôchodkyňa v 9. mesiaci tehotenstva. Mysleli ste si, že to je nemožné? Aj ja, kým som sa nevidela včera v zrkadle. Ku koncu tehu som teda bola určite rezkejšia.
Písala som Trénerkovi a ten zavelil: “Aj tak príď, som si istý, že to dokážeme zlepšiť.”
Trénerkovi stopercentne verím, tak som ráno nasadla do tátoša a preklínajúc naše cesty a prudko brzdiacich šoférov som sa doplazila do fitka. Veľmi mi táto výprava pripomínala cestu domov z pôrodnice po prvom cisárskom. Dovtedy som si neuvedomovala, koľko jám je na cestách. Dnes som si zas spomenula. Nevadí, dýchame…
Trénerko nelenil a hneď ma podrobil provokačným testom. Nielen slovným, ale aj telesným. Netrvalo dlho a zistil, že môj problém nepramení ani tak v samotných krížoch, tam sa len prejavil, ako v zasekanom bedre. Zase som niečo prešvihla a prácu zadku museli prevziať iné svaly, ktoré na to neboli primárne určené. Nedali to, chúďatá.
Dostala som pod zadok malú tvrdú loptičku a keď som po chvíli prestala vidieť hviezdičky, zbadala som rapídne zlepšenie. Onedlho mi nič nebolo. Uvoľnenie sme doplnili posilnením v podobe glute bridgeov a ja som sa postavila ako nový človek. Dokonca ma posadil na stacionárny bicykel a trochu som si zapedálovala, aby som ten zadok riadne precítila a naučila ho, čo má cítiť aj na reálnom bajku.
Na konci toho som šťastne odišla domov. Nový človek, ako keby mi nikdy nič nebolo.
Mám zázračného trénera. Vyberajte si aj vy toho svojho poriadne, lebo nie každý dokáže robiť takéto zázraky na počkanie. V tom lepšom prípade vám hrozí oveľa dlhšia rekonvalescencia, v tom horšom vám môže ublížiť. Ten správny zlepšuje, ba priam lieči.
Leave a Reply