“Čudovala by si sa, akí ľudia dnes berú drogy. Pod feťákom si predstavíš trosku bez zubov, so zničeným ksichtom, ale nemáš predstavu, koľkí z tých, ktorých denne stretávaš na ulici, na niečom fičia.” K takejto zaujímavej konverzácii sme sa dnes s bratrancom dostali cez rozhovor o tom, ako v Žiline policajti testujú vodičov vo veľkom okrem alkoholu aj na drogy. A že keby tak testovali aj v Bratislave, polovica ľudí príde o vodičáky.
Spomenula som si pri tom na jedného človeka zo svojho minulého života na intrákoch. Pochádzal z malého mesta a kým prišiel do toho hlavného, bral vo veľkom heroín. Vraj to robili všetci jeho kamoši, lebo v malom meste nebolo čo iné robiť. Pritakávali aj iní z malých miest, u nich to bolo tiež často tak. Niekto chlastal, iný bral drogy. Veď čo iné sa v takých Prdeloviciach dalo robiť?
Ok, dáva to nejaký zmysel, človek dokáže zaháňať nudu tými najdeštruktívnejšími spôsobmi. Nikto sa nad tým veľmi nepozastavoval. Veď sociálne zázemie a ekonomické príležitosti. A vôbec. Boli sme mladí a sprostí.
Môj bratranec je síce tiež mladý, ale sprostý rozhodne nie je. “Veď predsa mohli hrať hry, behať po lese, športovať!” rozladene poznamenal. “To všetko sú len výhovorky.”
A ja, vo svojom vysokom veku 40+, som sa konečne pozastavila nad tým, aký absurdný argument to vtedy bol. Musel ma na to upozorniť chalan, ktorý v živote nepil, nefajčil a svoje priority má v hlave jasne zrovnané.
Normálne som sa zahanbila.
Leave a Reply