Tento rok som si dala cieľ zúčastniť sa triatlonu. Teda zatiaľ nie normálneho triatlonu, ale TRYatlonu. Skúsiť, či na to vôbec mám. Zúčastniť sa a prežiť to. A ideálne neskončiť posledná.
Dokonca o tom píšem aj knihu. Ako sa pripraviť na triatlon a nezomrieť pri tom. Motivačná literatúra pre všetky pracujúce matky s malými deťmi, ako posúvať vlastné hranice a búrať limity, lebo všetko sa dá, keď sa správne nastaví hlava. Základná premisa, na ktorej stojí všetko.
Preteky sú o necelých 9 týždňov. 300 metrov plávanie, 13 kilometrov bicykel a 3 kilometre beh. Ľudia s kondičkou to dajú s prstom v nose do hoďky. Ja mám na to hodinu a pol. Ale ak nechcem skončiť posledná, bolo by fajn stihnúť to tak do hodiny 10 minút. Plus mínus autobus.
A tak som sa za ostatný týždeň testovala. Dobrá správa je, že jednotlivé disciplíny separátne prežijem. Horšia, že netuším, či aj za sebou. Tá smutná správa je, že to celé len tak tak stihnem do tej hoďky a pol.
No nič, idem prehodnotiť svoje životné rozhodnutia a začať poriadne trénovať.
PS: Nechce sa niekto z vás prihlásiť, že by to odplával štýlom raneného psa, odbicykloval s defektom na oboch kolesách a namiesto behu to tak zľahka prechádzkovo odchodil? Viete, aby som nebola posledná… Nebojte sa, nebudete v tom sami, budem len o chlp pred vami.
Leave a Reply