Mesiac choroby a ďalší mesiac trápenia sa so zubami a pooperačnými komplikáciami. Dva mesiace úbytku svalov a kondičky. Dva mesiace smutných pohľadov na zbalenú tašku s plaveckým výstrojom. Dnes sa to však všetko zmenilo. Môj prvý plavecký tréning.
Samozrejme, doma som zabudla plavecké okuliare. 😀 Tréner však zachránil situáciu a požičal mi svoje. Svoj návrat do bazéna som oslávila v okuliaroch, ktoré ešte pár týždňov nesú titul pomôcka majstra Slovenska.
Všetko ma bolí. Dych sa krátil, už pri rozplávaní som cítila svalovicu na rukách, počas ďalších cvičení mi zhoreli predlaktia, medzilopatkové svalstvo aj stehná. Teraz večer cítim ľahkú svalovicu už aj na bruchu. Všetko ma bolí.
Ale dala som to. Dostala som pochvalu za kraula a aj ten nešťastný znak, pri ktorom chytám kŕče do trapézov, som nakoniec dokázala uvoľniť a odplávať bez bolesti. Pri všetkej skromnosti, som na seba hrdá. Nakoniec sa na ten najbližší triatlon hádam aj stihnem pripraviť.
Normálne som zabudla, aké blahodárne účinky má plávanie na moju psychiku.
Pridaj komentár