Videla som dnes také videjko jednej špecialistky na detské správanie, kde hovorila o tom, ako hladko prebiehalo ich ráno. A to len preto, že sa všetky tlejúce konflikty s deťmi zahasila tým, že sa rozhodla nespraviť nič. Nechceš wafle na raňajky? “Ok.” To bolo všetko. Vraj som ti sľúbila, že ti operiem obľúbenú mikinu a neoprala som? Nesľúbila som ti nič, ale nebudem s tebou bojovať. “Ok. Chápem, že chceš svoju obľúbenú mikinu.” A namiesto boja o moc sa jedno dieťa naraňajkovalo a druhé si šlo obliecť nejakú inú mikinu.
Moje dnešné okienko adventného kalendára ukázalo zhoršený stav. Je mi zle, bolia ma všetky svaly, nič nevládzem. Preto som sa rozhodla aplikovať metódy terapeutky, na ktorej meno si neviem spomenúť. Snáď to bude fungovať aj u nás.
Mám na háku. A Deti sa hrajú. Občas prídu s nejakou požiadavkou, na ktorú poviem ok. Áno, chápem, že chceš pozerať telku. Chceš jesť čokoládu? Ok. Neznamená to, že to tak aj bude. Len som uznala tvoje túžby.
Dnes si volím nerobiť nič. Len ležať v posteli, čítať knihy a naberať sily.
Pridaj komentár